Nový impulz pre slovenské kiná

V Banskej Bystrici sa 4. februára uskutočnilo celoslovenské stretnutie prevádzkovateľov kín, ktorí boli doposiaľ členmi Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín (ZPPK), s cieľom obnoviť činnosť tohto združenia. Po viacerých rokoch sa tak podarilo zorganizovať valné zhromaždenie ZPPK, na ktorom sa vypracovali a odsúhlasili nové stanovy tohto občianskeho združenia.

ZPPK bolo založené v roku 1991 a evidovalo kiná, ich návštevnosť, zabezpečovalo kontakty na technický servis, školilo premietačov, dohadovalo všeobecné technické podmienky prevádzky kín, komunikovalo s filmovými distribútormi. Sídlo združenia bolo v košickom kine Úsmev.

V posledných rokoch slovenské kiná prechádzali najstrastiplnejším obdobím. Pribudli nové viacsálové kiná a svoju dlhoročnú prevádzku ukončili viaceré jednosálové kiná. Pokles návštevnosti filmových predstavení sprevádzalo aj ukončenie výroby 35 mm filmových kópií. Stúpajúce náklady na prevádzku kina definitívne zavŕšila potreba digitalizácie (nákupu novej premietacej technológie). V poslednom období sme tak boli svedkami zániku prevádzky najmä jednosálových kín a jedným z nich bolo aj kino Úsmev v Košiciach. Podobne aj ZPPK začalo upúšťať od svojich aktivít. Možno konštatovať, že prudkou zmenou doby a pomerov v audiovízii už toto združenie nestíhalo držať krok s vývojom.

Nešťastím bol aj fakt, že každé kino sa so svojimi problémami trápilo samostatne. Každý prevádzkovateľ viedol kino v iných podmienkach, bez možnosti komunikácie či podpory a opory v nejakej zastrešujúcej organizácii. V tejto situácii vznikla akútna potreba opätovného spojenia slovenských kín, aby sa mohli spoločne pokúsiť o zlepšenie a zefektívnenie svojej činnosti.

Zo 65 registrovaných prevádzkovateľov kín sa na februárovom valnom zhromaždení v Banskej Bystrici zúčastnilo 42. Kinári si zo svojich radov zvolili siedmich nových zástupcov do predsedníctva združenia. Sú to prevažne prevádzkovatelia kamenných kín: predseda – Jozef Valachovič (kino Fontána Piešťany), podpredsedníčka – Magdaléna Sokolová (multikino Liptovský Mikuláš), členovia: Peter Dubecký (Kino Lumiere Bratislava), Peter Kolek (kino DK Galanta), Júlia Žďarská (kino Danubius Štúrovo), Ľubomír Beňo (kino Partizánske) a Michal Juhás (Kinoklub Tatra Nitra).

Podľa nových stanov má toto združenie najmä chrániť záujmy prevádzkovateľov kín na Slovensku, ale aj sprostredkúvať komunikáciu s distribučnými spoločnosťami, Audiovizuálnym fondom, ministerstvom kultúry, autorskými zväzmi či ďalšími, nielen slovenskými subjektmi v audiovízii. Po obnove združenia kín možno očakávať stabilizáciu v oblasti sprostredkovania filmovej kultúry, zachovanie kontinuity prevádzky kín a verme, že aj ich postupný rozvoj.

Michal Juhás (Kinoklub Tatra Nitra)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.