Rôznorodosť tohtoročnej Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti (26. 7. – 4. 8.) podporila aj téma „všetky chute filmu“, ktorá sa niesla celým podujatím. Sekcie cielené na minulosť filmu, pripravované jesenné premiéry aj čisto festivalové tituly bez distribučného zakotvenia, to všetko bolo podobné v zaplnenosti kinosál. Chodiť tri minúty pred začiatkom projekcie sa neoplatilo. Na mnohé filmy sa stál aj hodinový rad, v ktorom vrelo napätie, kto si ešte stihne obsadiť miesto a koho otočia tesne pred vstupom so slovami: „Naplnená kapacita.“ Takémuto záujmu sa mohol tešiť aj najnovší titul Marka Škopa Nech je svetlo. Sála bola plná do posledného sedadla, zopár šťastlivcov si našlo miesto na schodoch. Rovnako plno mali aj krátke filmy Mareka Kuboša, na ktoré boli zvedaví hlavne mladí ľudia. Mnohí z návštevníkov vyjadrili potichu sklamanie, keď zistili, že sa stala organizačná chyba a Kuboš na túto projekciu nepríde diskutovať. Z reakcií počas premietania sa dalo vycítiť, že by naozaj bolo o čom.
Na LFŠ som si pôvodne prišla pozrieť Hanekeho na plátne. Pre plné sály a moju nedochvíľnosť sa mi to však ani raz nepodarilo. Na druhej strane, vďaka tomu som sa ocitla na prednáške o giallo filmoch, ktoré boli súčasťou polnočných projekcií. Ranné projekcie patrili filmovej čítanke francúzskej novej vlny, a tak som sa ocitla o 8.30 na takmer plnej projekcii klasiky Cléo od piatej do siedmej.
Po festivale mi zostáva už len rátať dni do ďalšieho ročníka LFŠ = filmovej dovolenky.
Nataša Findrová (poslucháčka dokumentárnej tvorby na FTF VŠMU)
