Oberhausen level

Internationale Kurzfilmtage Oberhausen – jeden z najstarších medzinárodných festivalov krátkeho filmu na svete (od roku 1954) – charakterizuje jednoznačné zameranie na nekonformný krátky hraný a dokumentárny film mimo mainstreamu a zároveň široká prezentácia tradícií i súčasných podôb experimentálneho filmu v celosvetovom meradle. Tohtoročný 61. ročník festivalu sa konal od 30. apríla do 5. mája. Medzinárodnú súťaž (10 blokov, 59 filmov, 31 krajín) určovali témy jednotlivca, jeho najbližšieho životného prostredia (domova, rodiny), verejného priestoru, krajiny (reálnej aj imaginárnej) a geopolitického kontextu (voľby, vojny, revolúcie, od Thajska po Ukrajinu). Držiteľom hlavného ocenenia – Veľkej ceny mesta Oberhausen – sa celkom výstižne stal poľský introspektívny Hlas mojej duše Wojciecha Bąkowského.

Cenu poroty FIPRESCI, ako aj špeciálne uznanie hlavnej poroty, získal indický film The Last Mango Before the Monsoon mladého mumbajského tvorcu Payala Kapadiu – nenápadný príbeh subtílneho prelínania životov zvierat i ľudí na kraji pralesa aj centra mesta.

Hlavnou témou nesúťažnej časti programu bol Tretí obraz/3D kino ako experiment, nové stereoskopické experimenty, tematicky rozčlenené do 6 blokov (Ornament, RealReal, Face of Surface a ďalšie), prípadne prevody starších verzií diel do 3D – často išlo o diela legendárnych tvorcov (K. Jacobs, N. McLaren, J. A. Sistiaga, V. Widrich). Ešte zaujímavejšie boli prezentácie pokladov z archívov: BFI National Archive prezentoval reštaurované a digitalizované Super 8 filmy Johna Mayburyho z rokov 1981 až 1982, hollywoodsky Academy Film Archive uviedol reštaurované, najmä 16 mm filmové kópie diel americkej experimentálnej scény 60. až 80. rokov (B. Baillie, A. Halpern, P. O’Neill). Najvyhľadávanejšou lahôdkou tohto ročníka bol program Derek Jarman Newly Restored – prvá prezentácia 7 reštaurovaných a digitalizovaných S8 filmov Dereka Jarmana z celkového počtu 80 titulov, ktoré nakrútil v rokoch 1970 až 1982.

Slovensko na festivale v Oberhausene naposledy reprezentoval film v roku 2003 – išlo o 1.35 Milana Baloga.

Martin Kaňuch ( na festivale pôsobil ako člen poroty FIPRESCI )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.