Ocenenia pre Jelenu Paštékovú, Mateja Sotníka a Film.sk

Piatou držiteľkou Ceny Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy je filmová a literárna historička Jelena Paštéková, pedagogička na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU a spoluautorka dvoch kníh Dejín slovenskej kinematografie (obe s Václavom Macekom). Meno laureátky zverejnili 23. novembra na tlačovej konferencii k Týždňu slovenského filmu, odovzdať ju mal,i na jeho otvorení. Keďže podujatie muselo dostať online podobu, cenu laureátke odovzdajú, až keď to pandemická situácia umožní. To platí aj pre Cenu Pavla Branka za sústavný a hodnotný prínos v oblasti slovenskej filmovej kritiky a publicistiky pre autora vo veku do 35 rokov a pre Cenu Orbis Pictus. Tá vyjadruje uznanie pre vydavateľa alebo webového prevádzkovateľa, ktorý sa koncepčne a kontinuálne výnimočným spôsobom venoval reflexii audiovizuálnej tvorby. Obe ceny mali odovzdať po prvý raz. 

Cenu Pavla Branka získal Matej Sotník, spoluzakladateľ a kreatívny riaditeľ distribučnej spoločnosti Film Expanded. Stál aj pri vzniku vzdelávacej platformy Dokument na kolesách a ako producent sa realizuje v spoločnosti Guča. V minulosti písal o filme pre Aktuality.sk a Kinečko, dnes vedie filmovú rubriku mesačníka Kapitál.

Cenu Orbis Pictus udelili mesačníku Film.sk. Vznikol z iniciatívy Slovenského filmového ústavu, ktorý ho vydáva od roku 2000. V roku 2019 ocenili Výročnou cenou ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu vtedajšieho šéfredaktora Film.sk Daniela Bernáta a zakladajúcu šéfredaktorku Simonu Nôtovú. 

Cenu Petra Mihálika vyhlasujú Filmová a televízna fakulta VŠMU, Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Slovenský filmový ústav a o. z. FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie, dvojicu nových ocenení zastrešil spolu s nimi aj Klub filmových novinárov. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.