Online ponuka kvalitných filmov rastie

Hoci viacerí domáci distribútori zdôrazňujú, že filmy zo svojej ponuky by najradšej uvádzali na veľkom plátne, v situácii, keď to nie je možné, sprístupňujú divákom aspoň časť svojho katalógu online. Asociácia slovenských filmových klubov ponúka na internete takmer tridsiatku titulov. K snímkam ako MoonlightParazit (obom oceneným Oscarom pre najlepší film), Muž menom Ove či Divoké historky, ktoré diváci našli na ich VoD platforme na Vimeu už počas prvej vlny pandémie, pribúdajú postupne ďalšie. Jedným z aktuálnych prírastkov je česko-slovenský dokument režisérov Jana Daňhela a Adama Oľhu Alchymická pec. Pohľad do zákulisia tvorby Jana Švankmajera mal smolu na pôvodný aj náhradný termín kinopremiéry, v oboch prípadoch mu v nej zabránili zatvorené kiná. „Na VoD platforme postupne uvedieme silné a kvalitné klubové filmy. V dramaturgii počítame aj s dvojicami diel, ktoré budú žánrovo, tematicky alebo režisérsky spojené,“ povedal za ASFK Jakub Zipser, podľa ktorého v blízkej budúcnosti pribudnú filmy ako Komorná Park Chan-wooka či Jack stavia dom Larsa von Triera. V aktuálnej ponuke asociácie je napríklad kolekcia talianskych filmov Mladosť Paola Sorrentina, Šťastný Lazzaro Alice Rohrwacher a Prvý zradca Marca Bellocchia. Prístupný online je aj ruský film Kirilla Serebrennikova Leto o začiatkoch kultových kapiel leningradského undergroundu Kino a Zoopark v Sovietskom zväze 80. rokov.

Bohatú kolekciu kvalitných filmov má vo svojom portfóliu aj videotéka Edisonline z portfólia distribučnej spoločnosti Film Europe. Diváci tu nájdu vyše 250 titulov, mnohé z nich sa hrdia cenami z najprestížnejších festivalov. Do zoznamu pravidelne pribúdajú nové tituly, aktuálne to sú napríklad nórsky film Poďme kradnúť kone so Stellanom Skarsgårdom v hlavnej úlohe, snímka To musí byť nebopalestínskeho herca a režiséra Eliu Suleimana, ktorej poetika a svojský humor zaujali aj porotu vlaňajšieho festivalu v Cannes, či novinka bratov Dardennovcov Mladý Ahmed. V ponuke sú aj staršie dokumenty, ako Ježiš, ty vieš Ulricha Seidla  či vizuálna esej všestrannej umelkyne Laurie Anderson Psie srdce

Hlbšie do minulosti siahla aj distribučná spoločnosť Filmtopia. Na jej Vimeu si diváci môžu pozrieť debut českého režiséra Sašu Gedeona Indiánské léto, ktorý naplno využil talent a predznamenal neskoršiu raketovú kariéru Tatiany Vilhelmovej a Kláry Issovej.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.