Oscary pre Chlast a druhú režisérku v histórii

Európsky film roka Chlast Thomasa Vinterberga sa na 93. ročníku udeľovania Oscarov stal najlepším zahraničným filmom. Dánsky tvorca bol nominovaný aj v kategórii réžia. V nej triumfovala pôvodom čínska režisérka Chloe Zhao s Krajinou nomádov a po Kathryn Bigelow sa stala iba druhou ženou, ktorej režisérske kvality takto ocenili. Road-movie Krajina nomádov (Zlatý lev z Benátok, Cena divákov z Toronta), ktorá má slovenskú premiéru naplánovanú na 20. mája, získala aj trofej pre najlepší film. Treťou soškou ocenili herecký výkon Frances McDormand. Stvárňuje vdovu, ktorá sa s novou životnou situáciou vyrovnáva tak, že vymení domov za dodávku a cestuje naprieč Amerikou. „Pustite si, prosím, náš film na čo najväčšej obrazovke a jedného dňa, už veľmi, veľmi skoro, zoberte každého, koho poznáte, a bok po boku si v prítmí kina pozrite všetky filmy, ktoré tu boli zastúpené,“ povedala herečka. Ceremoniál sledovalo v Amerike 10,4 milióna divákov, čo je najmenej od začiatku meraní v 70. rokoch. Ostatné filmy získali najviac dva Oscary. 

Príbeh scenáristu Hermana J. Mankiewicza Mank v réžii Davida Finchera má v ponuke Netflix a oscarový ceremoniál mu dožičil z desiatich nominácií iba ceny za kameru (Erik Messerschmidt) a výpravu (Donald Graham Burt, Jan Pascale). Za najlepší mužský herecký výkon ocenili Anthonyho Hopkinsa, ktorý v dráme Otec (r. Florian Zeller) bojuje s demenciou. Druhého Oscara získal Otec za adaptovaný scenár; Zeller ho napísal spolu s Christopherom Hamptonom. Príbeh bubeníka vyrovnávajúceho sa so stratou sluchu Sound of Metal (r. Darius Marder) ocenili za strih (Mikkel E. G. Nielsen) a zvuk (N. Becker, J. Baksht, M. Couttolenc, C. Cortés, P. Bladh). Snímka Judas and the Black Messiah (r. Shaka King) z prostredia hnutia Čierni panteri a FBI zvíťazila s piesňou speváčky H.E.R. Fight for You a nefalšovane radostným príhovorom sa z Oscara tešil herec Daniel Kaluuya. Jedinú zo šiestich nominácií  (herečka vo vedľajšej úlohe – Yuh-Jung Youn) premenil na cenu prisťahovalecký príbeh o rodine Minari kórejsko-amerického režiséra Leea Isaaca Chunga. Najlepším animovaným filmom sa stala Duša (r. Pete Docter, Kemp Powers). Príbeh o duši džezového hudobníka je prvý z dielne Pixaru s černošským hlavným hrdinom. Získal aj Oscara za pôvodnú hudbu (Trent Reznor, Atticus Ross, Jon Batiste). Slovenská premiéra je naplánovaná na 20. mája. Hudobnícka dráma Ma Rainey – matka blues (r. George S. Wolfe) z prostredia Chicaga 20. rokov mala päť nominácií. Tipy, že Oscar sa posmrtne ujde Chadwickovi Bosemanovi, sa nenaplnili, snímka má oscarové kostýmy (Ann Roth) a masky (S. Lopez-Rivera, M. Neal, J. Wilson). Oscara za pôvodný scenár ziskal režijný debut herečky Emerald Fennel Nádejná mladá žena. Najlepším dokumentom sa stal pohľad pod hladinu mora v príbehu priateľstva filmára Craiga Fostera a chobotnice Moja učiteľka chobotnica (r. Pippa Ehrlich, James Reed). Oscarový ceremoniál, ktorý sa konal 25. apríla sklamal tvorcov súdnej drámy Chicagsky tribunál (r. Aaron Sorkin). Napriek šiestim nomináciám odchádzali domov bez ceny. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.