Podporná činnosť AVF v roku 2015

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom rokovaní 28. októbra schválila štruktúru podpornej činnosti na rok 2015. Podporná činnosť fondu sa v budúcom roku sústredí do piatich programov: 1. Tvor- ba a realizácia slovenských audiovizuálnych diel, 2. Distribúcia a iné uvádzanie diel na verejnosti, 3. Výskum, vzdelávanie a edičná činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry, 4. Rozvoj audiovizuálnych technológií v SR, 5. Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR. Na podpornú činnosť fondu v roku 2015 je predbežne určená suma 6 miliónov eur. Z nej sa vytvorí 10-percentná rezerva na dofinancovanie priorít podpornej činnosti a zvyšných 90 percent sa rozdelí medzi jednotlivé programy a podprogramy nasledovne: 77 percent (4 158 000 eur) na program 1, 15 percent (810 000 eur) na program 2, 3 percentá (162 000 eur) na program 3 a 5 percent (270 000 eur) na program 4. Na podpornú činnosť fondu v programe 5 je určený osobitný príspevok zo štátneho rozpočtu. V štruktúre podpornej činnosti na budúci rok došlo aj k dvom obsahovým a formálnym rozšíreniam. Prvé sa týka vzniku nového podprogramu v programe 1 – 1.1.4 Produkcia hraných audiovizuálnych diel primárne určených pre audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. Druhé rozšírenie zavádza novú formu podpory – kombináciu dotácie a pôžičky aj pre program 1, konkrétne pre podprogramy zamerané na produkciu hraných, dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel a európskych koprodukčných kinematografických diel s menšinovým tvorivým a producentským podielom slovenského koproducenta. Kombináciu dotácie a pôžičky budú môcť využívať aj žiadatelia v podprograme 2.1.1 Distribúcia slovenských audiovizuálnych diel. Podrobné informácie nájdete na stránke www.avf.sk.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.