Pomaľované vtáča v užšom výbere na Oscara

Česko-slovensko-ukrajinský film Pomaľované vtáča Václava Marhoula sa ako nominant Českej republiky dostal do užšieho, desaťmiestneho výberu filmov, ktoré sa uchádzajú o cenu americkej Akadémie filmových umení a vied Oscar v kategórii cudzojazyčných celovečerných filmov. Pomaľované vtáča je adaptáciou bestselleru Jerzyho Kosinského. Vo filme s rozpočtom sedem miliónov eur účinkuje popri hviezdach ako Udo Kier, Stellan Skarsgård, Harvey Keitel či Julian Sands aj slovenská herečka Júlia Valentová. Slovenským koproducentom je spoločnosť PubRes. Film mal premiéru v hlavnej súťaži na festivale v Benátkach, kam sa slovenská snímka dostala po tridsiatich rokoch od uvedenia Jakubiskovho filmu Sedím na konári a je mi dobre

Desiatku cudzojazyčných oscarových „semifinalistov“ vyberala americká akadémia spomedzi 91 snímok z celého sveta, ktoré splnili kritériá. Bol medzi nimi aj film Nech je svetlo scenáristu a režiséra Marka Škopa. Snímka, ktorú do oscarového súboja prihlásilo Slovensko, sa však do užšieho výberu nedostala. Z desiatky cudzojazyčných snímok vyberie akadémia päť, ktoré 13. januára získajú oscarovú nomináciu. Držitelia Oscara budú potom známi 9. februára.

Užší výber kandidátov na cudzojazyčného Oscara:

Atlantics (r. Mati Diop) za Senegal,
Beanpole (r. Kantemir Balagov) za Rusko,
Bedári (r. Ladj Ly) za Francúzsko,
Bolesť a sláva (r. Pedro Almodóvar) za Španielsko,
Corpus Christi (r. Jan Komasa) za Poľsko,
Honeyland (r. Tamara Kotevska, Ljubomir Stefanov), dokument, za Severné Macedónsko,
Parazit (r. Joon Ho Bong) za Južnú Kóreu,
Pomaľované vtáča (r. Václav Marhoul) za Česko,
Those Who Remained (r. Barnabás Tóth) za Maďarsko,
Truth and Justice (r. Tanel Toom) za Estónsko.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.