Pripomíname si české debuty

Cestovanie v čase nie je len inventárom sci-fi filmov, ale aj každodennou a obľúbenou praktikou nás všetkých. Radi spomíname (najmä na tie pekné momenty) a radi premýšľame o svojej budúcnosti, ktorá sa najmä mladým môže javiť nejasne či, naopak, idealisticky. Projekt Making of, behind the scenes, ktorý organizuje České centrum v Bratislave, je pokusom prepojiť na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení študentov s už známymi a skúsenými filmovými tvorcami projekciou ich debutov a následnou diskusiou. „Budeme hovoriť o predstavách a o realite natáčania aj o tom, ako režiséri vnímajú svoj film s odstupom času. Zámerom projektu je predstaviť film z trochu inej strany a upozorniť tak na význam debutu pre začínajúceho režiséra,“ uviedla Jana Polívková z Českého centra. Dvadsiateho mája projekt odštartoval premietaním snímky Davida Ondříčka Šeptej. V roku 1996 sa v Česku stala druhým najnavštevovanejším filmom, o 19 rokov neskôr však Ondříčkov debut prilákal do študentskej kinosály len niekoľko divákov. Mohli by sme argumentovať zlým načasovaním, zaneprázdnenosťou študentov na konci semestra či zle zvoleným filmom, no nič to nezmení na tom, že potenciál zaujímavej konfrontácie režiséra príbehov porevolučnej generácie s tou dnešnou zostal nevyužitý. Ak tento nezdar organizátorov neodradil, môžeme očakávať ďalšie tri premietania. Najbližšie uvidíme v októbri komédiu Pojedeme k moři a jej režiséra Jiřího Mádla. Verme, že nedostatok divákov a otázok (alebo nezáujem publika?) sa už nezopakuje.

Lea Krišková ( poslucháčka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.