Projekty Krupu, Nvotovej, Kerekesa aj Lehotského predstavili vo svete

Na pitchingovom fóre v rámci programu pre filmových profesionálov medzinárodného festivalu dokumentárneho filmu FIPADOC Biarritz vo Francúzsku (18. – 22. 1.) ocenili projekt Musíme prežiť režiséra Tomáša Krupu. Pripravovaný dokument o dôsledkoch klimatickej zmeny v rôznych oblastiach sveta získal ocenenie WEMW-FIPADOC Window. To mu umožnilo predstaviť sa aj na koprodukčnom fóre When East Meets West (WEMW), ktoré je súčasťou filmového festivalu v Terste v Taliansku a konalo sa v dňoch 25. až 28. 1.  Nebol to jediný slovenský projekt na podujatí. Na WEMW vybrali aj pripravovaný projekt Terezy Nvotovej Otec a v novom konzultačnom programe First Cut + pre filmy v postprodukčnej fáze sa prezentovala Cenzorka Petra Kerekesa. Ide o dokument z prostredia ženskej väznice v Odese na Ukrajine, kde sa väzenkyňa, ktorá je aj matkou, snaží zabrániť tomu, aby jej trojročný syn, ktorý sa narodil vo väzení, skončil v detskom domove. Projekt si z podujatia odniesol cenu Sub-ti Award. Prezentovala sa aj slovenská minoritná snímka Il Boemo Petra Václava o rozpade kariéry operného skladateľa Josefa Myslivečka. Hudobník, ktorý pomaly spoznáva, že šťastie ako stav mysle je skryté v malých veciach, je jednou z postáv pripravovaného filmu Potlesk Juraja Lehotského. V januári sa zúčastnil na podujatí pre filmových profesionálov Industry Village (20. – 22. 1.) v rámci filmového festivalu v Les Arcs vo Francúzsku. Prezentoval sa tam aj najnovší film Olma Omerza, slovenská minoritaAtlas vtákov o napätých rodinných vzťahoch a svete moderných komunikačných technológií, ktoré nás môžu zasiahnuť na zraniteľných miestach.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.