Radu AVF vedú Richard Kováčik a Barbora Struss

Richard Kováčik, ktorý zastupuje oblasť distribúcie a prevádzkovateľov kín, sa stal novým predsedom rady Audiovizuálneho fondu. Členovia rady, v ktorej pôsobí od januára 2017, ho na tento post zvolili na rokovaní rady 13. apríla 2021. Jeho funkčné obdobie potrvá dva roky. Richard Kováčik pedagogicky pôsobil na UKF v Nitre a na PEVŠ v Bratislave, vyše 20 rokov je odborným pracovníkom Slovenského filmového ústavu. V prostredí kina a filmovej kultúry je však činorodý už od 80. rokov minulého storočia. V roku 1990 založil nitriansky filmový klub, spolupracoval aj s ďalšími klubmi a filmovú tvorbu reflektoval na rôznych platformách. 

Na tom istom zasadnutí obsadzovala rada aj podpredsednícky post. Takisto na dva roky sa podpredsedníčkou rady AVF stala Barbora Struss. Zastupuje nezávislých producentov a členkou rady je od septembra. Počas kariéry pracovala na viacerých manažérskych pozíciách v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, prevažne v zahraničí. Je riaditeľkou medzinárodnej vzdelávacej inštitúcie pre filmových a televíznych tvorcov MIDPOINT Institute, ktorú založila v roku 2009 v Prahe.

Rada je najvyšším štatutárnym orgánom fondu. Rozhoduje najmä o stratégii, prioritách a kritériách podpory a zároveň volí riaditeľa fondu. Medzi jej deviatimi členmi sú zastúpení prispievatelia do fondu, príjemcovia podpory a ministerstvo kultúry. Doterajším predsedom rady bol Róbert Ťavoda a podpredsedom Jozef Heriban. Obom sa 31. marca skončilo funkčné obdobie v rade. K rovnakému dátumu sa skončilo funkčné obdobie aj ďalším dvom členom – Marte Gajdošíkovej a Stanislavovi Párnickému. V nadväznosti na to vymenovala ministerka kultúry Natália Milanová s účinnosťou od 3. mája 2021 nových členov rady Audiovizuálneho fondu na funkčné obdobie šiestich rokov. Členov mohla na základe výzvy ministerstva navrhnúť odborná verejnosť. „Z predložených návrhov boli za členov rady vymenovaní Zuzana Gindl-Tatárová za oblasť tvorby slovenských audiovizuálnych diel, Radoslav Remšík z oblasti retransmisie, Slavomíra Salajová bude v rade zastupovať televíznych vysielateľov na základe licencie a Vincent Štofaník bude členom rady za televízneho vysielateľa zriadeného zákonom (RTVS),“ informuje AVF na svojej webovej stránke. Rada je tak opäť kompletná. Traja z nových členov v rade doteraz nepôsobili, dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová bola v roku 2011 niekoľko mesiacov predsedníčkou rady. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.