Radu AVF vedú Richard Kováčik a Barbora Struss

Richard Kováčik, ktorý zastupuje oblasť distribúcie a prevádzkovateľov kín, sa stal novým predsedom rady Audiovizuálneho fondu. Členovia rady, v ktorej pôsobí od januára 2017, ho na tento post zvolili na rokovaní rady 13. apríla 2021. Jeho funkčné obdobie potrvá dva roky. Richard Kováčik pedagogicky pôsobil na UKF v Nitre a na PEVŠ v Bratislave, vyše 20 rokov je odborným pracovníkom Slovenského filmového ústavu. V prostredí kina a filmovej kultúry je však činorodý už od 80. rokov minulého storočia. V roku 1990 založil nitriansky filmový klub, spolupracoval aj s ďalšími klubmi a filmovú tvorbu reflektoval na rôznych platformách. 

Na tom istom zasadnutí obsadzovala rada aj podpredsednícky post. Takisto na dva roky sa podpredsedníčkou rady AVF stala Barbora Struss. Zastupuje nezávislých producentov a členkou rady je od septembra. Počas kariéry pracovala na viacerých manažérskych pozíciách v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, prevažne v zahraničí. Je riaditeľkou medzinárodnej vzdelávacej inštitúcie pre filmových a televíznych tvorcov MIDPOINT Institute, ktorú založila v roku 2009 v Prahe.

Rada je najvyšším štatutárnym orgánom fondu. Rozhoduje najmä o stratégii, prioritách a kritériách podpory a zároveň volí riaditeľa fondu. Medzi jej deviatimi členmi sú zastúpení prispievatelia do fondu, príjemcovia podpory a ministerstvo kultúry. Doterajším predsedom rady bol Róbert Ťavoda a podpredsedom Jozef Heriban. Obom sa 31. marca skončilo funkčné obdobie v rade. K rovnakému dátumu sa skončilo funkčné obdobie aj ďalším dvom členom – Marte Gajdošíkovej a Stanislavovi Párnickému. V nadväznosti na to vymenovala ministerka kultúry Natália Milanová s účinnosťou od 3. mája 2021 nových členov rady Audiovizuálneho fondu na funkčné obdobie šiestich rokov. Členov mohla na základe výzvy ministerstva navrhnúť odborná verejnosť. „Z predložených návrhov boli za členov rady vymenovaní Zuzana Gindl-Tatárová za oblasť tvorby slovenských audiovizuálnych diel, Radoslav Remšík z oblasti retransmisie, Slavomíra Salajová bude v rade zastupovať televíznych vysielateľov na základe licencie a Vincent Štofaník bude členom rady za televízneho vysielateľa zriadeného zákonom (RTVS),“ informuje AVF na svojej webovej stránke. Rada je tak opäť kompletná. Traja z nových členov v rade doteraz nepôsobili, dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová bola v roku 2011 niekoľko mesiacov predsedníčkou rady. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.