Rekordná návštevnosť Kina Lumière v roku 2019

Takmer štyritisíc filmových predstavení (3 970) a ďalších 19 iných verejných podujatí ponúklo vlani bratislavské Kino Lumière, ktoré prevádzkuje Slovenský filmový ústav. Celková návštevnosť kina počas 358 dní jeho prevádzky na všetkých podujatiach sa vyšplhala na číslo 120 066, z toho návštevnosť na filmových predstaveniach v štyroch kinosálach bola 119 017 divákov. Doterajší rekord v počte divákov dosiahlo kino v roku 2017, keď ho navštívilo vyše 107-tisíc divákov. „Minuloročná rekordná návštevnosť nás veľmi teší, po trošku slabšom roku 2018 sme zaznamenali opäť výrazný úspech aj slovenských filmov. Kým v roku 2018 sa v Top 10 návštevnosti Kina Lumière umiestnili len dva slovenské filmy, minulý rok to boli hneď štyri tituly,“ povedala pre Film.skmanažérka Kina Lumière Zita Hosszúová.

Najnavštevovanejšími filmami sa stali Vtedy v Hollywoode (r. Quentin Tarantino), Joker (r. Todd Phillips) a Bolesť a sláva (r. Pedro Almodóvar). Slovenská snímka Nech je svetlo (Marko Škop) obsadila štvrtú priečku a prvú päticu filmov uzatvára Favoritka (r. Yorgos Lanthimos). Ďalšími slovenskými a koprodukčnými titulmi, ktoré sa umiestnili v prvej desiatke, sú Ostrým nožom (r. Teodor Kuhn) na ôsmom, Trhlina (r. Peter Bebjak) na deviatom a Sklenená izba (r. Julius Ševčík) na desiatom mieste.

Najviac, až 14 462 divákov prišlo do kina v októbri, v marci to bolo 13 332 divákov a v novembri 12 838. To boli zároveň mesiace, počas ktorých sa uskutočnilo najviac filmových projekcií (v marci 376, v novembri 357 a v októbri 355).

V decembri býva Kino Lumière niekoľko dní (počas vianočných a novoročných sviatkov) zatvorené, a teda má aj menší počet projekcií (285) ako priemerne, napriek tomu ho navštívilo 8 444 divákov. Najväčšej obľube sa v poslednom mesiaci roka 2019 tešili snímky Parazit (r. Bong Joon-ho), Výnimoční (r. Éric Toledano, Olivier Nakache), Vlastníci (r. Jiří Havelka), Nech je svetlo (r. Marko Škop) a Portrét ženy v plameňoch (r. Céline Sciamma).

Dôležité je, aby sme tieto čísla nepreceňovali, nebodaj sa nimi neuspokojovali a ďalej sa usilovali zvyšovať kvalitu priebehu projekcií i ďalšieho servisu pre divákov, snažili sa ponúkať rozmanitý filmový program a nezabúdali ani na najmenšieho diváka,“ dodala pre Film.sk manažérka Kina Lumière, ktoré vo svojej programovej štruktúre ponúka súčasnú slovenskú a európsku tvorbu, ale aj archívnu kinematografiu, tituly zo zlatého fondu. Pevné miesto v jeho dramaturgii majú aj programy ako Filmotéka, Filmový kabinet, Filmový kabinet deťom, detské a školské projekcie, Inkluzíve kino, Baby kino a Senior kino, ale aj pravidelne sa opakujúce i nové prehliadky a festivaly.

Najnavštevovanejšie filmy Kina Lumière v roku 2019

por.

Titul

návšt.

predstavení

Ø návšt.

1

Vtedy v Hollywoode (Quentin Tarantino)

3 495

36

97,08

2

Joker (Todd Phillips)

2 669

25

106,76

3

Bolesť a sláva (Pedro Almodóvar)

2 634

64

41,16

4

Nech je svetlo (Marko Škop)

2 483

64

38,80

5

Favoritka (Yorgos Lanthimos)

2 471

39

63,36

6

Všetci to vedia (Asghar Farhadi)

2 465

74

33,31

7

Parazit (Joon Ho Bong)

2 313

50

46,26

8

Ostrým nožom (Teodor Kuhn)

2 055

60

34,25

9

Trhlina (Peter Bebjak, SK)

2 005

23

87,17

10

Sklenená izba (Julius Ševčík)

1 997

44

45,39

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.