Rozdali Igrice a ceny filmovej kritiky

V divadle Malá scéna STU v Bratislave sa 25. septembra uskutočnilo odovzdávanie cien Igric. Sedemčlenná porota 25. ročníka výročných národných tvorivých cien Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu pod vedením kameramana Jána Ďuriša hodnotila 62 filmov a audiovizuálnych diel. Napokon udelili päť Igricov. Získali ich kameraman Tomáš Juríček za snímku Kandidát (kategória hraná tvorba pre kiná), Robert Kirchhoff za réžiu Kauzy Cervanová (filmová a televízna dokumentárna tvorba), Katarína Kerekesová za námet, réžiu a výtvarné stvárnenie seriálu Mimi a Líza (animovaná tvorba), herečka Zuzana Mauréry za účinkovanie vo filmoch Colette a Ďakujem, dobre (ženský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele) a herec Marek Majeský za stvárnenie hlavnej úlohy vo filme Kandidát (mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele). Rozhodlo sa aj o udelení tvorivých prémií, ktoré v jednotlivých kategóriách získali: Mariana Čengel Solčanská za réžiu filmu Miluj ma alebo odíď, Ján Sebechlebský za réžiu TV seriálu Kriminálka Staré Mesto II, Ladislav Kaboš za réžiu dokumentu Všetky moje deti, Ivana Šebestová za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Sneh, Éva Bandor za herecké účinkovanie v snímkach Miluj ma alebo odíď a Dobrý človek, Zuzana Fialová za účinkovanie v seriáli Kriminálka Staré Mesto II, Michal Kubovčík za herecké stvárnenie Blondiačika vo filme Kandidát, Vladimír Obšil za stvárnenie Borisa v snímke Ďakujem, dobre, Rudolf Urc za námet a scenár TV seriálu Čarovný svet animovaného filmu a Eva Vženteková za knihu Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry. Udeľovali sa aj 22. Ceny slovenskej filmovej kritiky FIPRESCI 2014. O ich držiteľoch rozhodlo hlasovaním 39 novinárov. Za najlepší celovečerný hraný film zvolili titul Môj pes Killer režisérky Miry Fornay, cenu za najlepší dokument udelili ex aequo filmom Kauza Cervanová (r. Robert Kirchhoff) a Zamatoví teroristi (r. Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes). Najlepším zahraničným filmom v slovenskej kinodistribúcii sa stala Veľká nádhera Paola Sorrentina. V kategórii filmová kritika a publicistika ocenili šéfredaktora Film.sk Daniela Bernáta. Za uvedenie Veľkej nádhery získala Cenu slovenských filmových novinárov distribučná spoločnosť Film Europe, s projektom Kobylky uspela VŠMU Bratislava a spoločnosť Continental film a Pavla Barabáša ocenili za seriál šiestich filmov Príbehy tatranských štítov.

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.