Rozdali Igrice a Ceny slovenskej filmovej kritiky

Na slávnostnom ceremoniáli v Divadle Malá scéna STU v Bratislave vyhlásili 22. septembra držiteľov cien Igric a Cien slovenskej filmovej kritiky. Igrica za celoživotné dielo získal v 27. ročníku udeľovania ocenení filmový architekt a televízny scénograf Roman Rjachovský. Igrica za hranú tvorbu pre kiná získal režisér Marko Škop (Eva Nová). Tvorivé prémie patria Petrovi Bebjakovi (Čistič) a Martinovi Kollarovi (Koza). Sošku Igrica za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu udelili porotcovia Robertovi Kirchhoffovi za réžiu dokumentárnej jam session Para nad riekou. Tvorivé prémie udelili Marekovi Šulíkovi (Martin Burlas z cyklu Hudobníci) a Lenke Moravčíkovej-Chovanec (Ľudmila Pajdušáková z cyklu Prvá). Igrica za animovanú tvorbu porota neudelila, tvorivé prémie putovali Zuzane Žiakovej (Braček jelenček) a Dávidovi Štumpfovi (Kovbojsko). V kategórii ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele uspela Emília Vášáryová (Eva Nová), tvorivé prémie získali Rebeka Poláková (Čistič) a Anikó Vargová (Eva Nová). V kategórii mužský herecký výkon získal Igrica Noël Czuczor (Čistič), tvorivú prémiu porota udelila Milanovi Ondríkovi (Eva Nová).

Tvorivú prémiu za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu získali Martin Hnát (Balada o Tereze a Šimonovi) a Michal Blaško (Strach). Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku udelili Eduardovi Grečnerovi (Film ako voľný verš) a Martinovi Palúchovi (Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989). Igric a tvorivé prémie v kategórii televízna dramatická tvorba neboli udelené. Cena Jána Fajnora, určená tvorcom do 35 rokov, putovala v kategórii hraná filmová a televízna tvorba Michalovi Balážovi (True Štúr), v kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba Lucii Halmovej (Under My Spell) a v kategórii animovaná tvorba Marte Prokopovej (Mila Fog) a Marekovi Jasaňovi (Mňau). Zvláštne uznanie producentovi udelili spoločnosti Hitchhiker Cinema. O víťazoch rozhodovala porota v zložení Peter Hledík, Dagmar Ditrichová, Jana Dudková, František Kovár, Eva Gubčová, Patrik Pašš ml. a František Jurišič.

Počas slávnostného ceremoniálu prebehlo aj udeľovanie 24. Cien slovenskej filmovej kritiky za tvorivé výkony v roku 2015. Hlasovali o nich členovia Klubu filmových novinárov. Za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film bola vyhlásená snímka Eva Nová (r. M. Škop), za najlepší dokument Tak ďaleko, tak blízko (r. J. Vojtek). Cena v kategórii filmová kritika a publicistika bola udelená novinárovi Bélovi Tallósimu z denníka Új Szó. Najlepší zahraničný film uviedla vlani do kín distribučná spoločnosť Asociácia slovenských filmových klubov (snímka Mladosť Paola Sorrentina).

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.