Rozdali Igrice a Ceny slovenskej filmovej kritiky

Na slávnostnom ceremoniáli v Divadle Malá scéna STU v Bratislave vyhlásili 22. septembra držiteľov cien Igric a Cien slovenskej filmovej kritiky. Igrica za celoživotné dielo získal v 27. ročníku udeľovania ocenení filmový architekt a televízny scénograf Roman Rjachovský. Igrica za hranú tvorbu pre kiná získal režisér Marko Škop (Eva Nová). Tvorivé prémie patria Petrovi Bebjakovi (Čistič) a Martinovi Kollarovi (Koza). Sošku Igrica za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu udelili porotcovia Robertovi Kirchhoffovi za réžiu dokumentárnej jam session Para nad riekou. Tvorivé prémie udelili Marekovi Šulíkovi (Martin Burlas z cyklu Hudobníci) a Lenke Moravčíkovej-Chovanec (Ľudmila Pajdušáková z cyklu Prvá). Igrica za animovanú tvorbu porota neudelila, tvorivé prémie putovali Zuzane Žiakovej (Braček jelenček) a Dávidovi Štumpfovi (Kovbojsko). V kategórii ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele uspela Emília Vášáryová (Eva Nová), tvorivé prémie získali Rebeka Poláková (Čistič) a Anikó Vargová (Eva Nová). V kategórii mužský herecký výkon získal Igrica Noël Czuczor (Čistič), tvorivú prémiu porota udelila Milanovi Ondríkovi (Eva Nová).

Tvorivú prémiu za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu získali Martin Hnát (Balada o Tereze a Šimonovi) a Michal Blaško (Strach). Tvorivú prémiu za audiovizuálnu teóriu a kritiku udelili Eduardovi Grečnerovi (Film ako voľný verš) a Martinovi Palúchovi (Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989). Igric a tvorivé prémie v kategórii televízna dramatická tvorba neboli udelené. Cena Jána Fajnora, určená tvorcom do 35 rokov, putovala v kategórii hraná filmová a televízna tvorba Michalovi Balážovi (True Štúr), v kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba Lucii Halmovej (Under My Spell) a v kategórii animovaná tvorba Marte Prokopovej (Mila Fog) a Marekovi Jasaňovi (Mňau). Zvláštne uznanie producentovi udelili spoločnosti Hitchhiker Cinema. O víťazoch rozhodovala porota v zložení Peter Hledík, Dagmar Ditrichová, Jana Dudková, František Kovár, Eva Gubčová, Patrik Pašš ml. a František Jurišič.

Počas slávnostného ceremoniálu prebehlo aj udeľovanie 24. Cien slovenskej filmovej kritiky za tvorivé výkony v roku 2015. Hlasovali o nich členovia Klubu filmových novinárov. Za najlepší celovečerný hraný alebo animovaný film bola vyhlásená snímka Eva Nová (r. M. Škop), za najlepší dokument Tak ďaleko, tak blízko (r. J. Vojtek). Cena v kategórii filmová kritika a publicistika bola udelená novinárovi Bélovi Tallósimu z denníka Új Szó. Najlepší zahraničný film uviedla vlani do kín distribučná spoločnosť Asociácia slovenských filmových klubov (snímka Mladosť Paola Sorrentina).

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.