Schválili zákony na pomoc kultúre a kreatívnemu priemyslu

Zákony z dielne ministerstva kultúry, ktoré majú kultúre a kreatívnemu priemyslu pomôcť pri riešení dôsledkov pandémie, schválil v druhej polovici októbra v skrátenom legislatívnom konaní parlament a odobrila ich aj prezidentka. Ide o zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry SR a o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti MK SR v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19 – takzvanú anticovidovú novelu 2. „Aj touto cestou by som rada poďakovala pani prezidentke Zuzane Čaputovej za ústretovosť a rýchle podpísanie zákonov veľmi dôležitých pre kultúru v čase pandémie. Okrem anticovidovej novely pani prezidentka podpísala aj dôležitý zákon o dotáciách pre kultúru a kreatívny priemysel. Bez tohto zákona by sme nemohli pomáhať tak, ako by sme chceli,“ povedala ministerka kultúry Natália Milanová, ktorú začiatkom novembra čakalo ešte rokovanie s ministerstvom financií o pomocnej schéme nad rámec Prvej pomoci+, ktorú schválila vláda. „Ide o pomoc pracovníkom v kultúre z umeleckých, umeleckoremeselných, remeselných, technických a podporných profesií, ako aj profesií v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia, ktorí pracujú v odvetviach kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO),“ uviedlo ministerstvo. 

„Tridsať rokov sme na ministerstve nemali legislatívu, ktorá by umožňovala takúto dotačnú schému. Dotačný zákon je kľúčom k tomu, aby sme dokázali pomôcť predstaviteľom nezriaďovanej kultúry v mimoriadnych situáciách,“ povedala Natália Milanová, podľa ktorej by štát mohol mimoriadnu finančnú pomoc formou dotácií spustiť už v polovici novembra. „Našou ambíciou je vykryť straty ľudí pracujúcich v kultúre a kreatívnom priemysle aj spätne,“ dodala Milanová. 

Zámerom druhého schváleného zákona, takzvanej anticovidovej novely, je zmierniť dôsledky koronavírusu v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Umožní napríklad to, že počas celého budúceho roka bude pre umelcov odvádzanie dvojpercentného príspevku do umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení) dobrovoľné. „Pokračuje aj ochrana usporiadateľov festivalov a ďalších kultúrnych podujatí. Vzťahovať sa bude na tie, ktoré sa mali uskutočniť do 30. júna 2021, no pre pandémiu boli, resp. budú zrušené. Možnosť posunúť platnosť kúpených vstupeniek sa predĺži až do 30. júna 2022. Ak záujemca nebude súhlasiť s náhradným termínom akcie, resp. bude žiadať vrátenie vstupného za už kúpenú vstupenku, organizátor bude mať naďalej na vrátenie peňazí 13 mesiacov od pôvodného termínu podujatia,“ vysvetlilo ministerstvo kultúry, podľa ktorého zákon zároveň výrazne rozširuje možnosti podpory z verejnoprávnych fondov, teda Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Po novom môžu poskytovať priamu pomoc na zmierňovanie mimoriadnych situácií, akou je aj aktuálna pandémia. Doteraz týmto spôsobom pomáhať nemohli. 

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.