Seminár Evy Rosenbaumovej v Ríme

V decembri minulého roka sa v Ríme uskutočnil už 10. ročník Seminára Evy Rosenbaumovej, ktorý sa koná pravidelne v rámci výučby slavistickej sekcie Inštitútu európskych, amerických a interkultúrnych štúdií na Filozofickej fakulte Rímskej univerzity. Na jednej strane sa snaží študentom sprístupňovať naše kľúčové filmové diela a zároveň chce tieto projekcie rozširovať o debaty o kultúrno-politických súvislostiach ich vzniku. Na organizácii seminára, ktorý sa uskutočnil 12. 12. 2018, sa okrem SFÚ podieľali aj Filozofická fakulta UK v Bratislave a Filozofická fakulta UK v Prahe. 

Výročia spojené s rokom 2018 ponúkali mnohé témy: od vzniku Československa po jeho okupáciu. Garanti seminára Annalisa Cosentino, Kateřina Svatoňová a Peter Michalovič sa nakoniec rozhodli uviesť na seminári filmy zamerané na koniec 60. rokov, konkrétne na začiatok roka 1969, keď sa na protest proti okupácii upálil v Prahe český študent histórie Jan Palach. Za slovenskú stranu bol na seminári v aule filozofickej fakulty Odeon uvedený film Vlada Kubenka, Petra Mihálika a Dušana Trančíka Tryzna (1969). Na diskusii po filme sa zúčastnil aj posledný z menovaných tvorcov, ktorý sa pokúsil priblížiť atmosféru nakrúcania, snahu zachytiť prejav poslednej mobilizácie národa pred nástupom normalizácie. 

Udalosťou, ktorá bezprostredne nadväzovala na Seminár Evy Rosenbaumovej, bolo udelenie titulu doctor honoris causa poľskej režisérke Agnieszke Holland na Rímskej univerzite. V nadväznosti na to sa česká strana rozhodla zaradiť do programu seminára film Hořící keř (2013). Na diskusiu o Tryzne tak prirodzene nadviazala debata o jej filme, na ktorej sa zúčastnil aj scenárista a filmový historik Štěpán Hulík. Spolu s Holland sa podrobne venovali prípravám i nakrúcaniu filmu, osvetlili produkčnú históriu a spolu s Trančíkom (spolužiaci na FAMU) sa Holland dotkla aj iných príkladov voľby martýrskej smrti (Ryszard Siwiec v Poľsku), sebaobetovania ako formy protestu proti režimu. 

Martin Kaňuch

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.