SFÚ opäť so ziskom, obavy rady vyvoláva krátenie rozpočtu

Pandémia ovplyvnila v roku 2020 aj činnosti Slovenského filmového ústavu (SFÚ). V štandardnom režime fungoval ústav len počas prvých dvoch mesiacov roka, v ďalšom období sa prispôsoboval protipandemickým opatreniam. Tie sa najviac dotkli Kina Lumière. Napriek poklesu tržieb, ktoré zatvorenie kín spôsobilo, a zvýšeným nákladom inštitúcie na hygienické zabezpečenie a dezinfekciu bolo vlani hospodárenie SFÚ tak ako v predchádzajúcich rokoch pozitívne. Ziskový hospodársky výsledok inštitúcie ocenil aj predseda Rady SFÚ, scenárista a režisér Ondrej Šulaj. „Slovenský filmový ústav má nezastupiteľné miesto v kontexte uchovávania, ochrany a sprístupňovania slovenského audiovizuálneho dedičstva. V minulom roku sa pandémia dotkla všetkých jeho činností a je obdivuhodné, že sa mu v zmenených podmienkach napriek výraznému výpadku tržieb z Kina Lumière podarilo hospodáriť so ziskom,“ povedal Šulaj. „Obavy však vzbudzuje nielen stále sa nepriaznivo vyvíjajúca pandemická situácia, ale aj krátenie rozpočtu na tento rok, ktoré priamo ohrozuje dlhodobé prioritné projekty ústavu a činnosti, ktorými napĺňa úlohy vyplývajúce mu zo zákona,“prízvukoval. „Takýto zásah do dobre stabilizovanej inštitúcie, ktorá kontinuálne už dve desaťročia dosahuje vynikajúce výsledky v oblasti audiovízie doma i v zahraničí, možno označiť takmer za likvidačný,“ myslí si Šulaj. Zdôraznil, že projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR a nadväzujúci digitalizačný proces spojený s reštaurovaním patria medzi esenciálne a úspešne zvládané činnosti SFÚ. „Je však nevyhnutné v nich pokračovať, pokiaľ nám záleží na našom audiovizuálnom dedičstve a máme záujem byť rovnocenným partnerom kultúrne vyspelým krajinám v Európe a vo svete,“ dodal Šulaj. 

Práve náklady na obnovu audiovizuálneho kultúrneho dedičstva tvorili podľa tlačovej tajomníčky SFÚ Simony Nôtovej najpodstatnejšiu časť celkových nákladov SFÚ za rok 2020 v sume 6 338 966,24 eura. Výnosy za rok 2020 dosiahli 6 358 723,21 eura, čím si organizácia pripísala zlepšený hospodársky výsledok 19 756,97 eura. „Podarilo sa to vďaka dôslednej realizácii úsporných opatrení a prekročením upraveného plánu vlastných výnosov, predovšetkým pri tržbách zo zhodnocovania práv výrobcu k slovenským filmom,“ vysvetlila Nôtová. Pripomenula, že ďalšie dôležité informácie o činnosti SFÚ v roku 2020 sú súčasťou detailnej výročnej správy, zverejnenej na stránke www.sfu.sk

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.