SFÚ vyhral súd s Jurajom Jakubiskom

Na jar tohto roku sa skončil súdny spor medzi Jurajom Jakubiskom a Slovenským filmovým ústavom, ktorý trval trinásť rokov. Krajský súd v Bratislave dal svojím marcovým rozhodnutím za pravdu SFÚ a potvrdil jeho výkon autorských práv k Jakubiskovým filmom spred roku 1990. „Juraj Jakubisko podal 24. 2. 2005 na Okresný súd Bratislava 1 žalobu proti SFÚ s tým, aby súd určil, že SFÚ nemá práva výrobcu k filmom, resp. že nemá právo šíriť bez jeho súhlasu filmy, ktoré natočil do roku 1990. Na základe toho sa rozbehol súdny proces, v rámci ktorého SFÚ podal vzájomnú žalobu, ktorou žiadal súd, aby určil, že SFÚ vykonáva autorské práva k filmom režiséra a spoluautora Juraja Jakubiska, a aby rozhodol, že Jakubisko je povinný zdržať sa výkonu svojich autorských práv k týmto filmom,“ ozrejmuje právna zástupkyňa SFÚ Adriana Tomanová. Ako dodáva, počas súdneho konania prebehlo rozsiahle dokazovanie skutočností, medzi ktorými bolo aj postavenie režiséra ako zamestnanca Slovenskej filmovej tvorby (SFT) a jej právnych predchodcov v období rokov 1967 až 1990 a postavenie autorov námetov a scenárov – to všetko podľa vtedajšej legislatívy. „Súd sa podrobne zaoberal aj rozhodnutím Ministerstva kultúry SR z 11. 12. 1990 o zriadení SFÚ (vtedy pod názvom SFÚ – NKC) a Delimitačným protokolom zo dňa 2. 1. 1991 uzatvoreným medzi SFT ako odovzdávajúcou organizáciou a SFÚ – NKC, ktorého súčasťou bola aj Dohoda o prevode výkonu práv k všetkým vyrobeným filmom. Súdy zhodne potvrdili, že celý tento proces prebehol v súlade s vtedy platnou legislatívou a zabezpečil kontinuitu právnej subjektivity výrobcov filmov z rokov 1945 až 1990,“ uvádza Tomanová.

Rozsudkom priaznivým pre SFÚ sa skončilo aj 12-ročné súdne konanie o autorskoprávne nároky, prebiehajúce v Česku voči spoločnosti Bontonfilm, a. s., ktorá šírila na DVD a VHS nosičoch v ČR a SR Jakubiskove filmy Vtáčkovia, siroty a blázniSedím na konári a je mi dobre bez súhlasu SFÚ.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.