Slováci uspeli na udeľovaní Českých levov

Najúspešnejším filmom 25. ročníka udeľovania cien Český lev, ktoré sa konalo 10. marca v Prahe, sa stala slovenská minoritná koprodukcia Baba z ľadu – zvíťazila až v šiestich kategóriách. Ocenenie získala aj slovenská herečka Zuzana Kronerová, ktorá v uvedenej snímke režiséra Bohdana Slámu stvárnila hlavnú úlohu. Česká filmová a televízna akadémia ocenila aj jej spoluúčinkujúcich Pavla Nového a Petru Špalkovú. Samotný Sláma si prevzal sošku za najlepší scenár i réžiu a Baba z ľadu uspela aj v kategórii najlepší film. Medzi dokumentárnymi filmami zvíťazil titul Červená (r. Olga Sommerová), ktorý takisto vznikol v minoritnej koprodukcii Slovenska. Niekoľko Českých levov si odniesli aj tvorcovia česko-dánsko-slovenskej snímky Po strništi bos (r. Jan Svěrák), ktorá dominovala v kategóriách najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Oldřich Kaiser), kamera a zvuk. Ocenenie za mimoriadny prínos českej kinematografii pritom získal strihač Svěrákovho filmu Alois Fišárek, ktorý spolupracoval aj na viacerých slovenských projektoch, ako je napríklad Rukojemník, eŠteBák, Kruté radosti (všetky v réžii Juraja Nvotu) či Tango s komármi (r. Miloslav Luther). Českého leva za strih získala koprodukčná Špina slovenskej režisérky Terezy Nvotovej, česko-slovenský film Křižáček (r. Václav Kadrnka) zase akademici ocenili za hudbu. Slovenský filmový architekt František Lipták patril do trojice laureátov Českého leva za scénografiu k animovanej snímke Lajka (r. Aurel Klimt). Za minisériou Českej televízie Spravedlnost stojí slovenský tím Peter Bebjak, Tomáš Bombík a producent Rastislav Šesták, ktorí si prevzali sošku v kategórii najlepší TV film alebo miniséria. No a Cenu Magnesia za najlepší študentský film získal poslucháč Vysokej školy múzických umení v Bratislave Michal Blaško so snímkou Atlantída, 2003.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.