Slovenské filmy v Austrálii

Počas septembra a októbra sa v štyroch austrálskych mestách uskutočnil Český a slovenský filmový festival. Prvé podujatie tohto druhu sa konalo pred štyrmi rokmi v Melbourne a odvtedy sa postupne rozšírilo aj do Sydney, Perthu a Canberry. „Festival mal veľký ohlas nielen medzi českou a slovenskou komunitou, ale začína sa dostávať aj do povedomia austrálskej verejnosti,“ povedala Silvia Panáková, spoluorganizátorka festivalu so zameraním na Sydney a Perth. Podobnú skúsenosť má aj Cerise Howard, umelecká riaditeľka festivalu v Melbourne a Canberre: „Mali sme viac ako tritisíc návštevníkov. Z novších filmov sa diváci hrnuli najmä na Teóriu tigra a Sedem zhavranelých bratov a davy sa ukázali na každej časti programu venovaného československým filmom 60. rokov, ktoré spracúvajú literárne predlohy.“ Zaujímavá bola aj projekcia snímky Drak sa vracia, pred ktorou si diváci pozreli videokomentár režiséra Eduarda Grečnera. „Cenu pre najlepší hraný film udelili členovia Austrálskej asociácie filmových kritikov Tom Clift, Hayley Inch a Glenn Dunks snímke Marka Škopa Eva Nová,“ doplnila Howard.

Silvia Panáková prezradila, že „zo širokej filmovej ponuky v Sydney a Perthe divákov najviac oslovila sladko-horká komédia Teória tigra, na druhom mieste skončila česká dráma Lída Baarová a na treťom dokudráma Očami fotografky a rozprávka Perinbaba.“ Festival sa v Sydney rozšíril o dve menšie prehliadky krátkych filmov absolventov FTF VŠMU v Bratislave, FAMU v Prahe a UTB v Zlíne.

Okrem spomínaných filmov mohli austrálski diváci vidieť napríklad aj tituly Muž, ktorý luže (r. A. Robbe-Grillet), Čistič (r. P. Bebjak), Stanko (r. R. Boroš), Rosso Papavero (r. M. Smatana), Chronos (r. M. Kazimír), Kovbojsko (r. D. Štumpf), Hviezdny taxík (r. J. Krumpolec) a ďalšie. Partnerom festivalu, ktorý sa konal s podporou Audiovizuálneho fondu, bol Slovenský filmový ústav.

zs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.