Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Slovenské klasiky za (online) polárnym kruhom

Fínsky festival Midnight Sun, ktorého 35. ročník sa bude konať od 10. do 14. 6. v online podobe, uvedie vo svojom programe aj štyri slovenské filmové klasiky, ktoré vznikli koncom 60. rokov. Do programu ich vybral uznávaný filmový teoretik a kurátor Olaf Möller, ktorý k nim bude mať masterclass. Slovenský filmový ústav pripravil snímky podľa špeciálnych technických požiadaviek festivalu. Midnight Sun uvedie Zmluvu s diablom (r. Jozef Zachar, 1967), Sladký čas Kalimagdory (r. Leopold Lahola, 1968), Vtáčkov, siroty a bláznov (r. Juraj Jakubisko, 1969) a Slávnosť v botanickej záhrade (r. Elo Havetta, 1969). Midnight Sun uvedie aj novinku Agnieszky Holland Šarlatán, ktorá vznikla v minoritnej slovenskej koprodukcii.

Festival vo svojom programe kombinuje novinky s klasickými filmami. Založili ho v roku 1986 fínski filmári, medzi nimi napríklad bratia Kaurismäkiovci. Koná sa v Laponsku, asi 120 kilometrov za polárnym kruhom, kde slnko v lete nezapadá. A keďže svieti celý deň rovnako, premieta sa 24 hodín denne.

Slovenská kinematografia sa na festivale predstavila už pred piatimi rokmi. Aj vtedy filmy Štefana Uhra, Petra Solana, Eduarda Grečnera, Ela Havettu a Dušana Hanáka vyberal Olaf Möller. „Keď niekto hovorí o československej novej vlne, obyčajne má na mysli len českých režisérov (…) Pritom zmeny v kinematografii, ktoré priniesla nová vlna (…), sa v Československu začali v slovenskom filme. Prelomovým dielom bolo Slnko v sieti Štefana Uhra z roku 1963, ktoré je ešte aj dnes za hranicami Slovenska pomerne neznáme. A neprávom, pretože prvky v slovenskej novej vlne boli oveľa fascinujúcejšie a inšpiratívnejšie ako v českej,“ povedal pri tej príležitosti expert na českú i slovenskú kinematografiu.

mak

Najnovšie články

Creative Europe Desk Slovensko informuje: Uzávierka výzvy Vývoj minibalíkov európskych projektov

Už 10. septembra má uzávierku výzva CREA-MEDIA-2024-DEVMINISLATE Vývoj minibalíkov európskych projektov. Podpora vývoja súboru 2-3 audiovizuálnych diel je určená pre európske nezávislé produkčné spoločnosti s medzinárodnými skúsenosťami a finančnou kapacitou na vývoj niekoľkých projektov súčasne. Je určená len pre spoločnosti z krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou (vrátane Slovenskej republiky). Do súboru projektov je možné pridať aj jeden krátky film (podpora nových talentov). Žiadajúca spoločnosť musí preukázať, že v predchádzajúcom období produkovala ako väčšinový producent 1 dielo, ktoré bolo komerčne distribuované v najmenej 3 krajinách iných ako krajina pôvodu. Prípustné projekty sú hrané, dokumentárne a animované diela, určené pre distribúciu v kinách, v TV, alebo na digitálnych platformách, podpora je vo forme fixnej sumy a vypočíta sa automaticky: animovaný film 55 000 eur, seriál 60 000 eur, dokumentárny film 30 000 eur, seriál 35 000 eur, hraný film45 000 eur (rozpočet do 5 mil. eur), 60 000 eur (rozpočet nad 5 mil. eur).

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...

Zobraziť všetky články

This site is registered on wpml.org as a development site.