V štajerskom Grazi sa už osemnásty raz uskutočnil rakúsky národný filmový festival Diagonale (18. – 23. marec). Po premietaniach, neraz premiérových, vo zväčša naplnených kinosálach diváci diskutovali s tvorcami o témach a kvalite uvedených diel. Odbornú časť sprevádzali ďalšie okrúhle stoly, prezentácie, rozhovory i polemiky – tentoraz so zameraním na scenár na pozadí jedného z najpozoruhodnejších dokumentárnych titulov Das grosse Museum, na perspektívy mladého rakúskeho filmu, na zvýšené potreby politických dokumentov a na lokálnu a celoštátnu podporu kinematografie, ktorej vážne ohrozenie predstavovalo predovšetkým zníženie rozpočtu televízie ORF na filmové projekty o jednu tretinu. Tvorcovia však boj nevzdávajú, účinne to tlmočili ihneď pri otvorení festivalu filmovou anketou osobností, ktoré skratkovito a veľmi úderne približovali vážnosť ich situácie návštevníkom.
Dodatočné diskusie a početné ozveny zaiste vyvolávajú aj oceňované tituly, najmä za hranú tvorbu. Der letzte Tanz režiséra Houchanga Allahyariho má predsa len príliš sentimentálny pôdorys. Medzi dokumentmi porota uprednostnila harmonizujúci Those who go Those who stay od Ruth Beckermann pred sugestívnejšími kriticko-historickými titulmi. Okrem experimentálnej inovatívnej tvorby, kde bol neprehliadnuteľný film bratislavskej rodáčky Miriam Bajtala Kritische Räume brauchen Zuneigung, zaujme čestné uznanie za krátkometrážny titul Sola pre mladú rodáčku z Košíc, absolventku réžie a scenáristiky na viedenskej Filmcollege Alexandru Makarovú, ktorá patrí k našim pozoruhodným talentom posledných desaťročí. A aj pozornosť, akú organizátori venovali osobnosti a už archívnym filmom nielen hollywoodskeho herca a režiséra Petra Lorreho, rodáka z Ružomberka.
Viliam Jablonický (kritik, publicista)
