Slovenské kontexty v Grazi

V štajerskom Grazi sa už osemnásty raz uskutočnil rakúsky národný filmový festival Diagonale (18. – 23. marec). Po premietaniach, neraz premiérových, vo zväčša naplnených kinosálach diváci diskutovali s tvorcami o témach a kvalite uvedených diel. Odbornú časť sprevádzali ďalšie okrúhle stoly, prezentácie, rozhovory i polemiky – tentoraz so zameraním na scenár na pozadí jedného z najpozoruhodnejších dokumentárnych titulov Das grosse Museum, na perspektívy mladého rakúskeho filmu, na zvýšené potreby politických dokumentov a na lokálnu a celoštátnu podporu kinematografie, ktorej vážne ohrozenie predstavovalo predovšetkým zníženie rozpočtu televízie ORF na filmové projekty o jednu tretinu. Tvorcovia však boj nevzdávajú, účinne to tlmočili ihneď pri otvorení festivalu filmovou anketou osobností, ktoré skratkovito a veľmi úderne približovali vážnosť ich situácie návštevníkom.

Dodatočné diskusie a početné ozveny zaiste vyvolávajú aj oceňované tituly, najmä za hranú tvorbu. Der letzte Tanz režiséra Houchanga Allahyariho má predsa len príliš sentimentálny pôdorys. Medzi dokumentmi porota uprednostnila harmonizujúci Those who go Those who stay od Ruth Beckermann pred sugestívnejšími kriticko-historickými titulmi. Okrem experimentálnej inovatívnej tvorby, kde bol neprehliadnuteľný film bratislav­skej rodáčky Miriam Bajtala Kritische Räume brauchen Zuneigung, zaujme čestné uznanie za krátkometrážny titul Sola pre mladú rodáčku z Košíc, absolventku réžie a scenáristiky na viedenskej Filmcollege Alexandru Makarovú, ktorá patrí k našim pozoruhodným talentom posledných desaťročí. A aj pozornosť, akú organizátori venovali osobnosti a už archívnym filmom nielen hollywoodskeho herca a režiséra Petra Lorreho, rodáka z Ružomberka.

Viliam Jablonický (kritik, publicista)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.