Slovensko ako partnerská krajina koprodukčného fóra v Terste

V rámci Filmového festivalu Terst (18. – 25. 1. 2019) v Taliansku sa v dňoch 20. až 22. 1. uskutoční koprodukčné fórum pre filmových profesionálov When East Meets West (WEMW), ktorého významnou súčasťou bude aj Slovensko. Podujatie každý rok upriamuje pozornosť profesionálov z oblasti audiovízie na vybrané krajiny z dvoch komplementárnych regiónov, ktorým venuje špeciálny priestor na prezentáciu s cieľom prehĺbiť ich vzájomnú spoluprácu. Tento rok je jednou z vybraných krajín práve Slovensko a okrem neho sa za región strednej a východnej Európy sústredí pozornosť na Česko, Poľsko a Ukrajinu. Druhým vybraným regiónom budú krajiny Beneluxu a takisto domáce Taliansko. Na koprodukčnom fóre sa tento rok zúčastní okolo 450 filmových profesionálov (producentov, dramaturgov, sales agentov, zástupcov fondov, investorov, predstaviteľov filmových festivalov atď.) z viac ako 35 krajín sveta.

Podujatie za slovenskú stranu organizačne a finančne zastrešili Slovenský filmový ústav a Slovenská filmová agentúra pod záštitou Audiovizuálneho fondu. Slovensko bude na podujatí reprezentovať delegácia ôsmich producentov, vybraných na základe ich pripravovaných projektov s potenciálom medzinárodnej spolupráce s niektorými zo zastúpených regiónov. Členmi delegácie budú Jakub Viktorín (nutprodukcia), Wanda Adamík Hrycová (Wandal Production), Katarína Krnáčová (Silverart), Katarína Tomková (kaleidoscope), Peter Badač (BFILM), Rastislav Šesták (D. N. A.), Juraj Krasnohorský (Artichoke) a Peter Kerekes (Peter Kerekes Film), ktorý bude aj porotcom koprodukčného fóra. Okrem delegácie producentov sa na podujatí zúčastní aj Ondrej Starinský, šéfdramaturg dokumentárnej a vzdelávacej tvorby RTVS.

Okrem toho sa medzi 22 vybraných projektov koprodukčného fóra WEMW (spomedzi 299 prihlásených zo 49 krajín sveta) dostal pripravovaný celovečerný hraný debut Michala Blaška Obeť. Predstaví sa medzinárodnému publiku zloženému z filmových profesionálov a zároveň bude bojovať o niekoľko ocenení. Slovenským producentom filmu je Jakub Viktorín.

Trhová sekcia Last Stop Trieste, ktorá je zameraná na projekty v postprodukcii, premietne exkluzívne poľsko-slovenský dokumentárny film Vietor (r. Michał Bielawski), ktorý vzniká v koprodukcii Petra Kerekesa.

Tunajšia kinematografia bude mať zastúpenie aj v programe samotného filmového festivalu. V súťaži hraných filmovsa predstaví Tlmočník režiséra Martina Šulíka. V dokumentárnej sekcii bude súťažiť snímka Okupácia 1968 (r. Jevdokija Moskvina, Linda Dombrovszky, Magda Szymków, Maria Elisa Scheidt, Stefan Komandarev), ktorú produkoval Peter Kerekes. Srbsko-slovenský film Any Nedeljković a Nikolu Majdaka, jr. Untravel uvedie festival v súťaži krátkych filmov. Mimo súťaže sa bude premietať minoritná slovenská koprodukcia Môj neznámy vojak (r. Anna Kryvenko) a v sekcii Retrospektíva 1989/2019 titul Sedím na konári a je mi dobre, ktorý príde uviesť režisér Juraj Jakubisko.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.