Slovenský film Moje slnko Maad získal cenu na festivale v Annecy

Česko-francúzsko-slovenský animovaný film režisérky Michaely Pavlátovej Moje slnko Maad získal na prestížnom festivale animovaného filmu v Annecy, kde súťažil v sekcii celovečerných filmov, Cenu poroty. „Pre mňa bolo dôležité vidieť, že film funguje a že sa podaril. Avšak s Cenou poroty je to omnoho lepšie! Mám neskutočnú radosť, a to aj za tím spolupracovníkov, producentov, spisovateľku Petru Procházkovú, že sa naše dlhoročné úsilie zúročilo. Dúfam, že cena pomôže filmu na jeho ceste k divákom,“ povedala režisérka filmu Michaela Pavlátová. Do slovenských kín príde Moje slnko Maad na jeseň, jeho distribútorom je Asociácia slovenských filmových klubov. Slovenským koproducentom filmu je Peter Badač a jeho BFILM. Michaela Pavlátová má na konte dva celovečerné hrané filmy, Moje slnko Maad je však jej dlhometrážnym animovaným debutom. Hrdinka snímky opustí Česko, aby sa v Afganistane vydala za svoju študentskú lásku. Presne však nevie, čo ju v neznámej krajine a v inej kultúre čaká. Film sa inšpiroval románom Frišta novinárky a vojnovej reportérky Petry Procházkovej. „Do Annecy som išla s ľahkou nervozitou, ale už po prvom premietaní som mala dojem, že film rezonuje u divákov a ešte aj vyšli dobré recenzie,“ povedala Pavlátová, ktorá v Annecy pred rokmi triumfovala snímkou Repete (1995), ktorá získala Krištáľ pre najlepší krátky film. V súťaži dlhometrážnych filmov sa Slovensko v Annecy predstavilo prvýkrát, Česko v nej naposledy zastupoval Břetislav Pojar pred takmer tridsiatimi rokmi so snímkou Motýlí čas. Festival sa vtedy konal ešte ako bienále a film až tak nezaujal, keď napríklad francúzsky teoretik Giles Clement poznamenal, že zaslúžené víťazstvo Karmínového prasaťa režiséra Hajaa Mijazakiho podčiarkuje pokrivkávajúca kvalita ostatných celovečerných filmov v súťaži. Tento rok súťažilo 12 celovečerných filmov, mimo súťaže festival premiéroval aj celovečernú snímku Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka Myši patria do neba dvojice, na ktorej sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.