Slovenský film Moje slnko Maad získal cenu na festivale v Annecy

Česko-francúzsko-slovenský animovaný film režisérky Michaely Pavlátovej Moje slnko Maad získal na prestížnom festivale animovaného filmu v Annecy, kde súťažil v sekcii celovečerných filmov, Cenu poroty. „Pre mňa bolo dôležité vidieť, že film funguje a že sa podaril. Avšak s Cenou poroty je to omnoho lepšie! Mám neskutočnú radosť, a to aj za tím spolupracovníkov, producentov, spisovateľku Petru Procházkovú, že sa naše dlhoročné úsilie zúročilo. Dúfam, že cena pomôže filmu na jeho ceste k divákom,“ povedala režisérka filmu Michaela Pavlátová. Do slovenských kín príde Moje slnko Maad na jeseň, jeho distribútorom je Asociácia slovenských filmových klubov. Slovenským koproducentom filmu je Peter Badač a jeho BFILM. Michaela Pavlátová má na konte dva celovečerné hrané filmy, Moje slnko Maad je však jej dlhometrážnym animovaným debutom. Hrdinka snímky opustí Česko, aby sa v Afganistane vydala za svoju študentskú lásku. Presne však nevie, čo ju v neznámej krajine a v inej kultúre čaká. Film sa inšpiroval románom Frišta novinárky a vojnovej reportérky Petry Procházkovej. „Do Annecy som išla s ľahkou nervozitou, ale už po prvom premietaní som mala dojem, že film rezonuje u divákov a ešte aj vyšli dobré recenzie,“ povedala Pavlátová, ktorá v Annecy pred rokmi triumfovala snímkou Repete (1995), ktorá získala Krištáľ pre najlepší krátky film. V súťaži dlhometrážnych filmov sa Slovensko v Annecy predstavilo prvýkrát, Česko v nej naposledy zastupoval Břetislav Pojar pred takmer tridsiatimi rokmi so snímkou Motýlí čas. Festival sa vtedy konal ešte ako bienále a film až tak nezaujal, keď napríklad francúzsky teoretik Giles Clement poznamenal, že zaslúžené víťazstvo Karmínového prasaťa režiséra Hajaa Mijazakiho podčiarkuje pokrivkávajúca kvalita ostatných celovečerných filmov v súťaži. Tento rok súťažilo 12 celovečerných filmov, mimo súťaže festival premiéroval aj celovečernú snímku Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka Myši patria do neba dvojice, na ktorej sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.