Štartuje Filmový kabinet PLUS

Vzdelávací cyklus Filmový kabinet, ktorý organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov, v júni úspešne zavŕšil svoj tretí semester a 4. septembra spúšťa novú sériu projekcií a prednášok. Filmový kabinet PLUS: Film (v)o filme, ktorý sa uskutoční v Kine Lumière a potrvá až do 22. januára 2015, má v programe desiatku snímok. Každá z nich sa nejako vyjadruje k fenoménu filmu ako takého, k jeho technickým špecifikám, k remeselnej a umeleckej stránke výroby/tvorby, k fungovaniu na filmovom pľaci, k vzťahom medzi členmi štábu a podobne. V septembri projekt odštartuje tá najlepšia možná ukážka invenčného experimentovania s filmovým výrazom v časoch pre kinematografiu stále mladých. Reč je o roku 1929 a ruskej snímke Muž s kinoaparátom, ktorú nakrútil Dziga Vertov. Druhým titulom tohto mesiaca bude Pohŕdanie v réžii Jeana-Luca Godarda, ktorý vniesol kus novátorstva do francúzskej filmovej tvorby. Godard s tým začal už v päťdesiatych rokoch, no Pohŕdanie, ktoré sám autor označil za „klasický, tak trochu hollywoodsky film“ a obsadil doň herecké hviezdy ako Brigitte Bardot, Michel Piccoli, Jack Palance i slávneho režiséra Fritza Langa, vzniklo v roku 1963.

V ďalších mesiacoch sa vo výbere autoreferenčných filmov objaví napríklad aj Felliniho (1963). Ako prezradil autor pamätnej snímky (ktorý nazýval samého seba „pravdovravným klamárom“), v čase prípravy prekonával veľký tvorivý blok. Napokon však rozhýbal plátno aj napriek/vďaka týmto krízovým stavom a výsledný film vypovedá cez postavu režiséra Guida (Marcello Mastroianni) aj o jeho nemohúcnosti, tápaní a hľadaní. Filmový kabinet PLUS uvedie i Kieślowského Amatéra (1979), o ktorom filmový publicista K. T. Toeplitz kedysi vyhlásil, že môže byť vnímaný ako súčasnej poľskej kinematografie; ďalej to bude Truffautova Americká noc (1973), Antonioniho Zväčšenina (1966), Lynchov Mullholand Drive (2001) či Wajdov titul Všetko na predaj (1969). A premietnu sa aj dva slovenské filmy – Slávnosť v botanickej záhrade (1969), akú mohol pripraviť len Elo Havetta, a Uhol pohľadu (1984) režisérov Vlada Balca a Martina Šulíka. Prvý z nich menovanú snímku nakrútil, druhý v nej stvárnil hlavnú úlohu – študenta réžie.

dan

 

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.