Štruktúra podpornej činnosti AVF na rok 2014

Štruktúra podpornej činnosti AVF na rok 2014

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom rokovaní 22. októbra 2013 schválila štruktúru podpornej činnosti na rok 2014. Dlhodobou prioritou podpornej činnosti fondu v programe 1 – tvorba a realizácia slovenských audiovizuálnych diel – bude aj v nasledujúcom roku podpora diel pre detského diváka. K nej pribudne podpora nízkorozpočtových diel začínajúcich režisérov/producentov – ako nadviazanie na predchádzajúcu iniciatívu fondu s názvom MINIMAL. Fond bude naďalej klásť dôraz aj na vytvorenie podmienok na dokončenie kinematografických diel, ktoré už získali podporu v predchádzajúcom období. V oblasti koprodukčných kinematografických diel s menšinovou účasťou slovenského producenta zostávajú pre fond prioritou projekty s využitím minimálne 80 percent poskytnutej dotácie na území Slovenskej republiky.

V programe 2 – distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti – budú v roku 2014 prioritami podpora distribúcie slovenských kinematografických diel, distribúcia kinematografických diel pre detského diváka (vrátane zabezpečenia slovenského znenia týchto diel), zabezpečenie účasti slovenských audiovizuálnych diel na podujatiach v zahraničí aj filmové festivaly v SR s medzinárodnou účasťou a s perspektívou udržateľného rozvoja. V tomto programe dôjde v porovnaní s rokom 2013 k zreteľnému zvýšeniu podielu finančných prostriedkov – predovšetkým v zameraní na efektívnu podporu distribúcie.

V programe 3 – výskum, vzdelávanie a edičná činnosť – štruktúra podpornej činnosti na budúci rok kontinuálne nadväzuje na zameranie tohto programu z predchádzajúcich období.

V programe 4 – rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike – je naďalej prioritou digitalizácia a rozvoj jednosálových kín. K nej od roku 2014 pribúda nový podprogram zameraný na podporu ďalšieho technologického a interiérového vybavenia jednosálových kín, ktoré už boli digitalizované technológiou D-cinema.

Štruktúra určuje na podpornú činnosť fondu v roku 2014 predbežnú celkovú sumu 6 miliónov eur. Z nej sa vytvorí 10-percentná rezerva a 90 percent prostriedkov sa má rozdeliť nasledovne: 77 percent (4 158 000 eur) na program 1, 15 percent (810 000 eur) na program 2, 3 percentá (162 000 eur) na program 3 a 5 percent (270 000 eur) na program 4. V nadväznosti na skúsenosti z roku 2013 fond aj v roku 2014 vyhlási šesť výziev na predkladanie žiadostí s viacerými termínmi uzávierok. Fond tak opätovne vychádza v ústrety žiadateľom, aby si mohli v predstihu pripravovať svoje projekty. Viac informácií na www.avf.sk.

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.