Študentské konfrontácie 2

Na pôde FTF VŠMU sa 29. apríla konala druhá časť študentských konfrontácií, venovaná animovanej a hranej tvorbe. Zúčastnil sa na nej pomerne slušný počet tvorcov, obhajovali sa piati, čo je takmer polovica z tých, ktorých filmy sa analyzovali. Zahanbiť sa však dali animátori, keďže prišla len Zuzana Žiaková a analýzy zvyšných štyroch filmov nemali oponenta dokonca ani v osobách pedagógov.

Najaktívnejším diskutujúcim bol už tradične Martin Šulík, ktorý bez problémov zastúpil chýbajúcich študentov a často privádzal do rozpakov autorov príspevkov. Tak ako v prípade dokumentárnych konfrontácií aj tentoraz stojí za vyzdvihnutie predovšetkým text Jakuba Lenčéša, ktorý veľmi presne zasadil Gomolčákov film Yolo do kontextu jeho tvorby a preukázal výborné argumentačné schopnosti. Martin Adam Pavlík zase dokázal pomerne výstižne pomenovať kvality filmu Prvá operácia Daniela Riháka, hoci v úvode azda až príliš artikuloval svoje fanúšikovské nadšenie, čím vlastnému textu tak trochu ubral na prekvapivosti či údernosti. Zvyšné texty, žiaľ, sprevádzala buď prílišná opisnosť, alebo neschopnosť pomenovať základný konflikt či tému filmu, prípadne nespravodlivé výhrady vyplývajúce z nedostatočnej znalosti kontextu, na čo výstižne upozorňoval aj Martin Šulík a pedagogičky katedry audiovizuálnych štúdií. Spomedzi filmov treba vyzdvihnúť invenčnú a na symboly bohatú aktualizáciu Dobšinského rozprávky Braček Jelenček Zuzany Žiakovej, feministickú a dôsledne dramaticky budovanú žánrovku Prvá operácia, enigmatický Chronos Martina Kazimíra a hravé pixelartové dielo 4n1m4ws Kataríny Geffertovej.

Konfrontácie sa skončili ambivalentne nielen pre dosť kolísavú kvalitu jednotlivých titulov, ale aj textov, ktoré mali v porovnaní s dokumentárnymi konfrontáciami výrazne zostupnú tendenciu. Diskusie síce prebiehali v pomerne plodnom duchu, ale aj tu by bolo v niektorých prípadoch vhodné pripomenúť: Hovoriť striebro, mlčať zlato.

Marcel Šedo ( poslucháč audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.