Študentské konfrontácie

Dňa 19. decembra sa na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave konal druhý ročník Študentských konfrontácií. Stretnutie sa uskutočnilo pod záštitou Agentúry na podporu vedy a výskumu č. APVV-0797-12 „Slovenská kinematografia po roku 1989“ v spolupráci s Katedrou audiovizuálnych štúdií (KAS) a ateliérmi dokumentárnej tvorby a hranej a televíznej réžie FTF VŠMU.

Zimná študentská konfrontácia bola primárne venovaná dokumentárnej tvorbe. Poslucháči 2., 3. a 4. ročníka KAS reflektovali vlaňajšie bakalárske a magisterské snímky. Organizačne boli konfrontácie rozdelené do dvoch blokov, ktoré pozostávali z projekcie filmov, odbornej reflexie študentov a diskusie moderovanej pedagogičkami Katarínou Mišíkovou, Zuzanou Mojžišovou a Máriou Ferenčuhovou. Dopoludňajší blok tvorili tri tretiacke dokumenty – Nosič (r. Tereza Michalová), Portrét lenivých mozgov (r. Veronika Seppová), Tele Vízia (r. Ivana Hucíková) – a dva magisterské hrané filmy – Checkpoint (r. Adam Felix) a Ivan a Sofia (r. Slavomír Zrebný). Prvé tri filmy a analyticko-kritické postoje všetkých troch prezentujúcich študentiek vytvorili neblahý dojem nevydarených snímok. Diskusia sa však nemohla naplno rozvinúť, lebo chýbali autorky filmov aj ich pedagogické vedenie. Naproti tomu text Jána Plišnáka (k snímke Checkpoint) a príchod Martina Šulíka rozvinuli vtipno-absurdnú rozpravu o význame absurdna.

Druhý blok, vyhradený pre štyri piatacké dokumentárne diela – Jonatán (r. Róbert Rampáček), Film ako dokument (r. Marek Urban), Tisíce modlitieb (r. Tomáš Prištiak) a Atómka (r. Lena Hashimoto) –, bol z hľadiska diskusie živší a pestrejší. Azda najviac sa diskutovalo o Urbanovom dokumente, čím film splnil zámer tvorcu, no zaiste k tomu prispela i autorova prítomnosť v sále. Podobné stretnutia sú potrebné a osožné pre obe strany. Otázka je, ako na ne prilákať viac študentov.

Pavla Rachelová (študentka Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU)

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.