Tváre spoza kamery

Kino Lumière sa od 13. novembra stane aj galériou. Slovenský filmový ústav v spolupráci so Stredoeurópskym domom fotografie organizuje výstavu fotografa Mira Nôtu s názvom Strieborné tváre. Výstava, ktorá sa koná pri príležitosti 50. výročia SFÚ, predstaví portréty významných osobností slovenského filmu. „Urobiť portrétnu fotografiu tak, aby zachytila podstatu a hĺbku portrétovanej osoby, je skutočne zložité,“ hovorí kurátorka výstavy Michaela Bosáková. „Chce to tú správnu náladu na strane fotografa aj objektu, správny moment, správny výraz a v neposlednom rade to správne miesto. Miro Nôta si vybral ešte ťažšiu cestu za ľuďmi, ktorí sú obyčajne v pozadí a ktorí zachy­távajú obrazy tiež, i keď iným spôsobom. Cieľ je však rovnaký – urobiť dobrý obraz. Výstava Strieborné tváre predstavuje výber tridsiatich fotografií známych tvorcov slovenského filmu, ktoré Miro Nôta fotografoval v ich obľúbenom prostredí, čo sa odráža v uvoľnených výrazoch a pózach fotografovaných. Portréty tak pôsobia ľahko a dôveryhodne. Je v nich vidieť určitý nadhľad, pohodu a dôveru medzi autorom a objektom.“

Výstava je iba zlomkom z rozsiahleho archívu fotografa. „Fotografie Mira Nôtu pre Slovenský filmový ústav vznikali v období posledných desiatich rokov,“ vysvetľuje generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. „Výstava portrétov Strieborné tváre je o výnimočných ľuďoch. O slovenských filmároch, ktorí tvoria súčasnosť a dejiny slovenskej kinematografie.“ Vernisáž výstavy Strieborné tváre sa bude konať v Kine Lumière 13. novembra o 19. hodine. Výstava bude prístupná verejnosti denne počas premietania kina, vždy od 18. do 21. hod., a potrvá do konca decembra 2013. Viac na www.aic.sk/kinolumiere.

jar, sim

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.