V Karlových Varoch súťaží päť slovenských noviniek

Festival v Karlových Varoch presunul svoj aktuálny ročník z tradičného júlového termínu. Koná sa od 20. do 28. augusta a v programe ponúkne viacero slovenských koprodukčných titulov. Jeden z nich hneď na úvod. Otváracím filmom 55. ročníka Karlových Varov bude životopisná dráma Zátopek v réžii Davida Ondříčka. Slovenskými koproducentami snímky v hlavných úlohách s Václavom Neužilom a Marthou Issovou sú AZYL Production a Rozhlas a televízia Slovenska

Slovensko sa podieľalo aj na štyroch z dvanástich filmov v hlavnej súťaži. O Krištáľový glóbus sa uchádza dokument režiséra a producenta Mira Rema Láska pod kapotou, ktorý vznikol aj v koprodukcii s RTVS. Česká režisérka Erika Hníková našla po Nesvadbove (2010) protagonistov filmu Každá minúta života opäť na Slovensku. Slovenským koproducentom jej filmu je spoločnosť Punkchart films podpísaná aj pod novinkou Olma Omerzua Atlas vtákov. Druhou slovenskou hranou minoritou v hlavnej súťaži je Správa o záchrane mŕtveho režiséra Václava Kadrnku. Vznikla v koprodukcii so spoločnosťou Silverart. 

V minoritnej koprodukcii slovenskej spoločnosti MPhilms vznikol celovečerný hraný debut maďarskej režisérky Hajni Kis Iná svorka. Dostala sa medzi dvanástku súťažných titulov sekcie Na východ od Západu. Všetky spomínané snímky budú mať v Karlových Varoch svetovú premiéru. Rovnako ako dokument Jana Šikla Rekonštrukcia okupácie. Slovenskými koproducentami sú PubRes a RTVS. Snímku premietnu v sekcii Zvláštne uvedenie, rovnako ako celovečerný animovaný film režisérky Michaely Pavlátovej Moje Slnko Maad, ktorý vo Varoch čaká už „iba“ medzinárodná premiéra. Očakávanú snímku, ktorej slovenským koproducentom je BFILM, videli vo svetovej premiére v júni na festivale v Annecy. Získal tam cenu poroty.  

Slovenské projekty sa zúčastnia aj na industry platforme KVIFF Eastern Promises, ktorá ešte pred začiatkom festivalu medzi 28. júlom a 12. augustom predstaví 29 pripravovaných filmov. Súčasťou prezentácií Works in Progress bude hraný film Obeť Michala Blaška. Spolu s ďalšími jedenástimi hranými a dokumentárnymi projektami v záverečnej fáze produkcie či postprodukcie z krajín strednej a východnej Európy, Balkánu, bývalého Sovietskeho zväzu, Blízkeho východu a severnej Afriky sa uchádza o ceny v celkovej hodnote 100 000 eur. Medzi osem projektov najmä zo strednej a východnej Európy vybrali aj film Mátyása Priklera Moc. Zúčastní sa programu na podporu konkurencieschopnosti hraných celovečerných filmov vo fáze postprodukcie First Cut+.

Pre posun termínu z júla na august sa organizátori rozhodli z dôvodu pandémie. „Dúfame, že v najbližších mesiacoch dôjde k výraznému rozšíreniu očkovania, a tým aj k zvládnutiu pandemickej situácie tak, aby bolo možné zorganizovať karlovarský festival v maximálne bezpečnej forme pre jeho hostí a návštevníkov,“ uviedol v máji prezident MFF Karlovy Vary Jiří Bartoška. Umelecký riaditeľ festivalu Karel Och vysvetlil v júni portálu Variety, že Vary sa neposúvajú preto, lebo by sa prekrývali s novým termínom festivalu v Cannes. Posúvali sa preto, že počas siedmich týždňov, ktoré sú medzi pôvodným a novým termínom 55. ročníka prehliadky, pribudne v Česku odhadom milión nových zaočkovaných. 

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.