V kinách sú aj filmy Lyrik a DanubeStory

V ponuke niektorých kín sa objavujú aj slovenské filmy, ktoré sa do pozornosti publika dostávajú trochu ťažšie. Nezastrešujú ich distribučné spoločnosti, takže ich uvádzanie nie je také koncentrované a informovanie o týchto tituloch leží na pleciach producentov. V minulom čísle sme v tejto súvislosti písali o horore Socialistický Zombi Mord, no platí to aj pre snímky Lyrik a DanubeStory.

Lyrik je dokumentárny film režiséra Arnolda Kojnoka, ktorý sa zaoberá povojnovými dejinami Česka a Slovenska cez osobnosť historika Jána Mlynárika (1933 – 2012), signatára Charty 77, ktorý bol za svoju politickú a publicistickú činnosť perzekvovaný. Mlynárik pred kamerou odkrýva svoje vlastné životné peripetie a zároveň vypovedá o veľkých dejinách, ktoré interpretuje. Jeho rozprávanie je kombinované s archívnymi materiálmi aj s vyjadreniami ďalších oslovených (Petr Pithart, Koloman Gajan, Jiřina Šiklová, Fedor Gár, Miroslav Kusý, Mlynárikov syn Jan). Lyrik mal premiéru koncom marca na Febiofeste a koprodukčne sa na jeho vzniku podieľal aj Slovenský filmový ústav.

Druhý film je príbehom Dunaja a ľudí, ktorí sú s touto riekou previazaní. Projekt DanubeStory režisérskej dvojice Jana Čavojská a Vladimír Kampf je rozdelený do dvoch 52-minútových častí. Do prvej časti sa dostalo rozprávanie nemeckého farmára, rakúskeho výrobcu drevených bárok, slovenského biológa, maďarského strážcu mosta, chorvátskej ornitologičky, srbského galeristu, bulharského pálenčiara, moldavského muzikanta, ukrajinskej fotografky a rumunského lovca žiab. V druhej časti môžu diváci spoznať hotelového manažéra z Ukrajiny, moldavskú logopedičku, bulharskú zbormajsterku, rumunského trénera veslovania, srbského kompára, chorvátskeho žoldniera, maďarského výrobcu masiek, slovenského lodníka, rakúskeho kaviarnika a nemeckého klobučníka. Dokument DanubeStory sa dostal do kín v júni.

dan

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.