Víťazom Fest Anče je Hlas sirén

Sedemnásty ročník Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča, ktorý sa v Žiline konal od 25. do 30. 6., vyvrcholil vyhlásením mien ocenených režisérok a režisérov.

Anča Award za Najlepší krátky animovaný film získal a celkovým víťazom festivalu sa stal Hlas sirén od režiséra Gianluigiho Toccafonda. Snímka je poetickou rozpravou o sile hlasu v priestore medzi morom a súšou. Morská panna pod vodnou hladinou žije s dvoma dcérami, ktoré od narodenia prenasledujú predátori. Porotcovia hlavnej súťaže Waltraud Grausgruber, Gabriel Gabriel Garble a Daniel Gray sa rozhodli tomuto filmu udeliť hlavnú cenu, pretože je „rovnako vizuálne veľkolepý ako zvukovo fascinujúci“. Na snímke oceňujú, že „odhodlané a húževnaté postavy sa vyznačujú výraznou víziou krásy a symbolmi sily matriarchátu. Ovládajú svoj vesmír, dokážu tvoriť v smrti aj v živote.“

Čestné uznanie v rovnakej kategórii získala režisérka Pernille Kjaer s filmom Jar, ktorý s určitou dávkou mystiky rozpráva o čakaní na jar na odľahlom statku, kde do snov vkĺzajú domáci duchovia. Porota na filme vyzdvihla jeho „trpezlivé rozprávanie a drzý vzhľad.“ Cenu Anča Award za najlepší slovenský animovaný film si odniesol študent animácie Niko Mlynarčík za Bolavlk. Filmy Hlas sirén a Bolavlk sa tak stali oprávnenými súťažiť v kategórii krátkych filmov na nasledujúcom ročníku Academy Awards®.

Hlavná porota udelila ocenenie Anča Award aj za Najlepší študentský krátky animovaný film snímke Vlákna od Zhen Li, ktorá ukazuje ako dokáže romantický vzťah splesnivieť. Členovia hlavnej poroty sa o filme vyjadrili nasledovne: „Všetky naše zmysly sú nasmerované cez mikroskopický pohľad, ktorým postava odkrýva objekt svojich túžob. Táto zrnitosť sa odráža vo vizuálnom dizajne aj v pohybe, telo je mystické a zároveň nabité hmotou.“

V kategórii študentských filmov porota udelila aj špeciálne uznanie. Putovalo filmu Rúry.

V slovenskej súťaži zvíťazil už spomínaný študentský film Bolavlk režiséra Nika Mlynarčíka, ktorý komplexne rozpráva o online obťažovaní a manipulácii v internetovej komunikácii. Porota slovenských súťažných filmov v zložení Nikita Diakur, Élodie Dermange a Benoît Berthe Siward na filme vyzdvihla „úprimný, svieži a jedinečný príbeh, vďaka ktorému sme zabudli, že sme v kine.“

Špeciálne uznanie v rovnakej kategórii dostal film Ahoj leto režisérskeho dua Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej za „hravosť, vynikajúci realizačný výkon a schopnosť filmu osláviť letné prázdniny vo všetkých ich odtieňoch a podobách.“

Videoklipová porota v zložení Helga Fodorean, Dávid Štumpf a Helena Hájková udelila ocenenie Anča Award americkej režisérke Amande Bonaiuto za klip D’un Feu Secret. Špeciálne uznanie dostal videoklip Worm režisérov Mattisa a Yoanna Dovierovcov.

O najlepšom filme pre deti rozhodla špeciálna detská porota, ktorá sa rozhodla udeliť ocenenie Anča Award kórejskému filmu Baterková mama.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.