Víťazom festivalu Jeden svet je Neviditeľná

Desiatku slovenských a českých filmov v hlavnej súťažnej sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva, ale aj ďalších vyše 30 dokumentov z celého sveta mal v programe 21. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Konal sa od 5. do 11. novembra a pre aktuálne obmedzenia zvolili jeho organizátori online podobu. V hlavnej súťaži uviedol festival v premiére novinku dokumentaristky Vladislavy Sárkány To ta monarchia či celovečerný debut Jakuba Julényho Komúna. V súťaži zvíťazila Neviditeľná Maie Martiniak, ktorá prostredníctvom príbehov trojice rodičiek rozpráva o realite pôrodov na Slovensku. „Neviditeľná je strhujúci film, ktorý nekončí záverečnými titulkami, ale núti nás zamyslieť sa nad otázkou slobody a rešpektu k rozhodnutiam žien počas pôrodu. V čase, keď v niektorých európskych krajinách musia ženy opäť bojovať za právo rozhodovať o svojom vlastnom tele, film nežne, no naliehavo poukazuje, aká dlhá cesta pred našou spoločnosťou ešte leží, kým sa priblížime snu o rešpekte a láskavosti, ktoré si zaslúži každá žena bez rozdielu. Nenápadne presné zábery, prepracovaná dramaturgia a znamenite vybrané postavy činia z filmu dôležité a nadčasové dielo, ktoré spracováva zásadnú otázku, ktorá sa týka nás všetkých,“ zhodnotila film porota, ktorú tvorili vlaňajší víťaz, dokumentarista Pavol Pekarčík, medzinárodná distributérka z rakúskej spoločnosti Autlook Films Stephanie Fuchs a česká novinárka, dokumentaristka a dula Ivona Remundová. „Online Jeden svet vyvrátil všetky obavy z toho, či si takáto forma filmového festivalu dokáže udržať svojich divákov. Naopak, ich rady sa rozšírili o divákov z iných miest a obcí Slovenska a iné skupiny, akými sú napríklad matky s deťmi, ktoré nám ďakovali za to, že môžu filmy pozerať z domu a v dopoludňajších hodinách,“ zhodnotila online festival  jeho výkonná riaditeľka Eva Križková s tým, že úspech mali nielen filmy ale aj diskusie a ďalšie sprievodné podujatia.

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.