Vláda sľubuje podporu audiovizuálnemu dedičstvu aj priemyslu

„Audiovizuálne dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva predstavuje reflexiu spoločnosti a bohatý zdroj poznania o nej. Vláda SR preto bude pokračovať v projekte systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, ktorý realizuje Slovenský filmový ústav,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča. Parlament ho schválil 30. apríla. Venuje sa aj potenciálu audiovizuálneho priemyslu a vyjadruje sa v ňom vôľa, aby Slovensko bolo atraktívnou filmovou krajinou s vhodnými podmienkami a produkčnými stimulmi. Vyjadruje sa v ňom podpora cezhraničnej spolupráci, ale aj koprodukciám nezávislých producentov s televíziami. Medzi cieľmi nechýba väčší podiel súkromných financií v kultúre. Podľa rezortnej ministerky Natálie Milanovej (OĽANO) je ambíciou prijať sponzorský zákon, po ktorom volá kultúrna obec už roky. Systém a štandard fondov na podporu kultúry (AVF, FPU, KULTMINOR) pritom zostane zachovaný, ale vláda prehodnotí fungovanie umeleckých fondov (literárny, hudobný a výtvarný). Zvýšená pozornosť patrí podľa dokumentu kultúrnej infraštruktúre, ako sú kiná, knižnice a multikultúrne centrá. V programe na roky 2020 až 2023 sa ďalej hovorí o podpore distribúcie domácich audiovizuálnych diel a o podpore výskumu a sprístupňovania obsahov audiovizuálneho dedičstva. Pozornosť vláda nasmeruje aj na audiovizuálnu výchovu a vzdelávaciu funkciu kultúry všeobecne. Audiovizuálne mediálne služby a elektronické médiá čaká v súlade s EÚ úprava regulačného rámca. V súvislosti s finančnou poddimenzovanosťou RTVS sa vo vyhlásení sľubuje úprava zákonov a stabilizácia, ktorá by sa mala odraziť v oblasti vlastnej tvorby aj prieniku do nových mediálnych služieb. Úvahy o zmene modelu financovania RTVS a novom mechanizme voľby generálneho riaditeľa by sa podľa dokumentu nemali dotknúť verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.