VŠMU hostila konferenciu SIECE

Na pôde FTF VŠMU v Bratislave sa v dňoch 19. až 21. novembra konala 5. medzinárodná filmologická konferencia Screen Industries in East-Central Europe (SIECE). Venovala sa transformačným procesom v kinematografiách, ktoré prostredníctvom zásadných inštitučných, legislatívnych či technologických zásahov viedli k zmenám hodnôt, estetických trendov a spôsobov produkcie, distribúcie aj recepcie filmu. Prvý deň otvoril predkonferenčný česko-slovenský panel venovaný aktuálnym výskumným projektom v oboch krajinách, ako aj trendom v audiovizuálnej distribúcii. Hlavný program odštartoval 20. novembra sériou prednášok o postsocialistickej filmovej produkcii na Slovensku, v Česku a Poľsku. Pozoruhodným a pre miestnych návštevníkov možno „exotickejším“ panelom bola sekcia venovaná transgresii a transformácii v srbskom filme. Za najzaujímavejšiu považujem prezentáciu Aleksandry Milovanović (Akadémia umení v Belehrade, Srbsko) na tému transmediálneho naratívu v balkánskej kinematografii. Za mimoriadne pútavú považujem aj sekciu venovanú poľskému filmu, kde Marcin Adamczak (Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani, Poľsko) na príklade nedokončeného filmu poukázal na možné problémy debutantov pri získavaní financií. Ewa Ciszewska (Lodžská univerzita, Poľsko) sa zaoberala poľskou filmovou mekkou, tzv. Hollylodžom, kam sa rozhodne musí každý filmový nadšenec vydať na dovolenku.

Chuck Tryon (Fayettevillská štátna univerzita, USA) hovoril vo svojej prezentácii o súčasnom trende internetovej distribúcie so zameraním na Netflix. Za mierne sklamanie považujem prezentáciu Mikolaja Kunického (Oxfordská univerzita, Veľká Británia), ktorý do diskurzu veľmi neprispel a vo svojom všeobecnom príspevku ponúkol len povrchný pohľad na túto lokalitu.

Spomedzi posledných dvoch panelov stoja za vyzdvihnutie predovšetkým príspevky Balázsa Vargu (Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti, Maďarsko), ktorý poukázal na zaujímavé trendy v maďarskom populárnom filme, a Oksany Bulgakowa (Univerzita Johanna Gutenberga v Mainzi, Nemecko) o zmenách filmových postáv a štylistiky v Rusku.

Marcel Šedo ( poslucháč audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.