(23. 11. 1933 – 29. 3. 2020)
Hľadanie novej zvukovosti, ktorú sa pokúšal dosahovať netradičnými technikami, neobvyklé používanie orchestra a nezvyčajné zvuky plné expresie mu priniesli mnohých obdivovateľov, ale i odporcov. Nebál sa experimentovať, hľadal svoju cestu, aby sa neskôr navrátil ku klasike. „Čím mám viac rokov, tým viac ma priťahuje komorná hudba,“ povedal poľský skladateľ a dirigent Krzysztof Penderecki. Zomrel vo veku 86 rokov. „Moje dielo ako celok napriek zmenám predstavuje syntézu, ktorá má korene v mladosti a siaha až k mojej súčasnej tvorbe,“ tvrdil.
K jeho najznámejším opusom patria Tren – obetiam Hirošimy, Pašie podľa sv. Lukáša, Poľské rekviem alebo Sedem brán jeruzalemských. Komponoval aj opery (Diabli z Loudunu, Ubu Rex – Opera buffa) a bol otvorený spolupráci. Od džezmenov cez populárnu hudbu až k výtvarníkom. Stretával sa so Salvadorom Dalím, ale projekt komponovanej hudby k jeho výtvarným dielam sa pre Dalího smrť neuskutočnil. Vyšla však spolupráca s gitaristom skupiny Radiohead Jonnym Greenwoodom.
Penderecki bol autorom hudby k približne päťdesiatim filmom. Nielen poľským. V roku 1966 pripravil hudbu k mimoriadnej filmovej eseji Martina Slivku Ikony. Aj preto vystúpil v profilovom filme Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy (2007). Skomponoval hudbu k filmu Rukopis nájdený v Zaragoze (W. J. Has, 1964) a hudbu z jeho diel použili tvorcovia filmov ako Exorcista (W. Friedkin, 1973), Osvietenie (S. Kubrick, 1980), Katyň (A. Wajda, 2007), Prekliaty ostrov (M. Scorsese, 2010) či Démon (M. Wrona, 2015). Siahol po nej aj David Lynch (Divokosť v srdci, 1990; Inland Empire, 2006; Twin Peaks, 2017) a tvorcovia seriálu Black Mirror (2017).
Penderecki nerobil rozdiely medzi uznávanými majstrami a začínajúcimi študentmi, každý bol pre neho predovšetkým tvorca. Keď ho pražskí študenti požiadali o hudbu do päťminútového filmu Vernosť (2005), súhlasil. Slávny a oslavovaný, odmeňovaný, gigant tvorivosti aj pedagóg si vždy vážil každého, s kým si mal čo povedať. Aj keď ste sa s ním stretli po dlhom čase, mali ste pocit, akoby ste sa videli včera.
V roku 1986 dirigoval Slovenskú filharmóniu a v roku 1993 prejavil veľký záujem o diela z programu festivalu Melos-Étos, na ktorom sa zúčastnil. Keď boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry, pricestoval jeden z najuznávanejších predstaviteľov hudobnej avantgardy druhej polovice 20. storočia i tam.
Ladislav Volko / sociológ a publicista
