V marci 2016 som nadviazal emailovú korešpondenciu s profesorom Thomasom Elsaesserom. Bolo to počas príprav retrospektívy a knižnej publikácie Nemecká jeseň. Oslovil som ho vtedy s ponukou, aby navštívil Bratislavu a predniesol prednášku na tému podľa vlastného výberu, ktorá by sa týkala fenoménu nového nemeckého filmu. Z našej korešpondencie postupne vyplynulo, že by v Bratislave mal prednášať o tvorbe Alexandra Klugeho s dôrazom na jeho dlhometrážny debut pre kiná Rozlúčka so včerajškom (Abschied von Gestern, 1966). Dohodli sme sa aj na tom, že súčasťou pripravovanej publikácie bude jeho text, profil Alexandra Klugeho. Thomas Elsaesser napokon prednášal v Bratislave v pondelok 2. októbra 2017 pred plnou kinosálou Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení. Pred jeho prednáškou sa študentom a ďalším návštevníkom premietol spomínaný Klugeho film, čo profesor uvítal, lebo tak boli v obraze v súvislosti s tým, o čom chcel prednášať. Po prednáške odpovedal na otázky v rámci diskusie.
Práce profesora Elsaessera, v českých či slovenských prekladoch, žiaľ, zastúpené len poskromne (v českom preklade vyšla kniha o filme Metropolis a niekoľko jeho štúdií a rozhovorov s ním predovšetkým v časopise Iluminace a v zborníku Nová filmová historie; v slovenskom preklade evidujeme len text o Alexandrovi Klugem v zborníku Nemecká jeseň a štúdiu Temné slnká a jasná planéta: Melancholia Larsa von Triera ako myšlienkový experiment v časopise Kino-Ikon), tvoria dnes už uzavretý pevný korpus, ku ktorému sa môžeme opakovane vracať a nachádzať v ňom vždy niečo iné, nové. Nie som odborníkom na Elsaesserovo dielo, no s jeho rôznymi textami som sa opakovane stretával a stretávam dodnes. Najviac ma na ňom fascinovala a fascinuje jeho otvorenosť voči novým podnetom a impulzom, prejavujúca sa okrem iného v šírke záberu, ktorou sa vyznačovala jeho činnosť. Som však presvedčený, že v jeho prípade sa šírka nerozvíjala na úkor hĺbky. Naopak, v jeho textoch sa stretávame s pozoruhodne hlbokým ponorom do problematiky, ktorej sa venoval.
Obsiahnuť na malej ploche všetky oblasti, ktorým sa Elsaesser počas svojej mimoriadne plodnej a dlhotrvajúcej kariéry venoval a ku ktorým sa verejne vyjadroval, či už formou prednášok, alebo publikovaných kníh a štúdií, je prakticky nemožné, preto sa o to ani nechcem pokúšať. Chcel by som však pridať ešte jednu osobnú spomienku na profesora Elsaessera. Len pred pár mesiacmi som mu posielal výtlačok časopisu, v ktorom vyšiel preklad jeho štúdie o von Trierovej Melancholii. Následne som od neho dostal email s prosbou o poskytnutie elektronickej verzie iného textu uverejneného v časopise s tým, že by si ho rád nechal aspoň automaticky elektronicky preložiť, aby sa oboznámil s jeho argumentáciou. Som presvedčený, že nešlo o lacné lichotivé gesto zo strany renomovaného svetoznámeho odborníka, ale o úprimný záujem, o prejav neuhasiteľného smädu po rozvoji a pohybe myslenia, ktorý nezastaví ani jazyková bariéra. Elsaesserov záujem nerozlišoval medzi domnelým centrom a perifériou, medzi nadradeným dominantným a okrajovým diskurzom. Ak on sám vycítil záujem na druhej strane, neváhal poradiť, podeliť sa o svoje skúsenosti, vedomosti a vlastný pohľad na danú tému. Aj keď som v osobnom živom rozhovore s ním strávil len krátky čas, jeho prirodzená zvedavosť a britká inteligencia vyvolali u mňa pocit, že práve vďaka ľuďom ako Elsaesser myslenie neustrnie, ale dostáva podnety, aby sa ďalej rozvíjalo, aby bolo takpovediac vždy v stave zrodu.
Michal Michalovič