Český filmológ a pedagóg Zdeněk Smejkal, ktorý patril k významným osobnostiam československej filmovej vedy, zomrel vo veku 93 rokov v kruhu rodiny. Smutná správa prišla z Kanady, kam odišiel pred dvanástimi rokmi za svojimi dcérami.
Osobitnú kapitolu jeho života predstavoval vzťah k Slovensku, predovšetkým počas normalizácie, keď mu v Česku z politických dôvodov radikálne obmedzili odbornú činnosť. Vtedy tu našiel mnoho priateľov tak medzi kolegami z brandže, ako aj medzi filmovými tvorcami. Bol garantom kandidátskych prác Richarda Blecha i Petra Mihálika, s Martinom Slivkom či Ivanom Stadtruckerom sa často stretával na kroměřížskom Ars filme alebo na Etnofilme v Čadci. Bol členom medzinárodnej poroty na prvom ročníku Artfilmu v Trenčianskych Tepliciach (1993). Autorsky prispel heslami do Malej encyklopédie filmu (1974), druhú z roku 1993 zasa veľmi podrobne analyzoval, rovnako ako Macekove a Paštékovej Dejiny slovenskej kinematografie (1997), ktorým venoval štyri obsiahle štúdie v revue Slovenské divadlo (2000 – 2002). Ako člen konkurznej komisie bol po Novembri 89 prítomný aj pri konštituovaní pedagogického zboru novovzniknutej Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, s ktorou udržiaval prostredníctvom osobných kontaktov spojenie aj na diaľku spoza oceánu. Bol vášnivým diskutérom a v súkromí priamym, čestným a ušľachtilým človekom.
Smejkalovým hlavným pôsobiskom bolo Brno. Tu – inšpirovaný skúsenosťami z postgraduálneho štúdia filmovej vedy vo Varšave u Jerzyho Toeplitza, Bolesława Lewického a Aleksandra Jackiewicza – preniesol v roku 1963 tento odbor na pôdu Masarykovej univerzity a stal sa jeho profilujúcim pedagógom. Podľa vzoru pražskej FAMU organizoval komentované študijné filmové projekcie, ktoré sprístupňoval i poslucháčom iných katedier. Podieľal sa aj na založení a dramaturgii brnianskeho Filmového klubu, ktorého jednotlivé premietania fundovane uvádzal. Smejkal preložil Płażewského kľúčovú knihu Filmová řeč (česky 1967), spolupracoval na zborníku o Karlovi Zemanovi (1986) a k prvému zväzku Toeplitzových Dejín filmu dopísal kapitolu o českom filme (1989). Okrem toho publikoval množstvo odborných i popularizujúcich článkov nielen o filme, ale aj o divadle a televízii. Intenzívne sa zaujímal takisto o literatúru, výtvarné umenie, hudbu, no napríklad aj o šport, najmä tenis, ktorému sa do vysokého veku sám aktívne venoval i v Kanade.
Vladimír Mlčoušek, filmový historik
