Živelné úniky do sveta filmu, online aj z reality socializmu

Festival 4 živly bude od 6. do 9. 8. v Banskej Štiavnici písať svoj 22. ročník a ponúkne filmy a sprievodné podujatia na tému Exit. Okrem iného poukazuje na snahu organizátorov ponúknuť návštevníkom únik z kultúrnej izolácie. Program tvoria hrané, dokumentárne, animované aj experimentálne filmy. V Banskej Štiavnici premietnu napríklad snímky Mimo zákona Jima Jarmuscha, Vanishing Point Richarda C. Sarafiana alebo Lístok do nenávratna Ulrike Ottinger. Z novších titulov to bude napríklad Dlhaňa Kantemira Balagova, alebo dokument Kiruna – prekrásny nový svet Grety Stocklassa.

Režisér Robert Kirchhoff príde do Štiavnice uviesť svoj dokument Hej, Slováci! a snímku Punk je hned! režiséra Juraja Šlauku premietnu na 4 živloch so živým hudobným sprievodom gitaristu a skladateľa Davida Kollara. Festival uvedie aj blok krátkych filmov a jedného žurnálu z archívu Slovenského filmového ústavu, ktorý pripravila filmová historička Eva Filová. Poskladala ho z filmov

o rôznych formách únikov z reality socializmu, keď mohla väčšina ľudí o dovolenke pri mori len snívať. Blok tvoria snímky Cesta k slnku (r. Karol Skřipský, 1949), „…a siedmy deň v týždni“ (r. Vojtech Andreánsky, 1958), Malé rekreácie (r. Kazimír Barlík, 1965), Týždeň vo filme. 39/1968 (r. Štefan Kamenický), Dobrý deň Sorrento (r. Štefan Ondrkal, 1969) a Víkendy na druhom svete (r. Karol Floreán, 1980). Filmový program doplnia diskusie, výstavy, koncerty aj večerné párty.

Detské 4 živly uvedú v špeciálnej predpremiére animované tituly Cez palubu! (r. Filip Pošivač, Barbora Valecká) a Maškrtné medvedie príbehy (r. Kateřina Karhánková, Alexandra Májová).Premietať sa bude aj víťazná snímka detskej ceny Európskej filmovej akadémie Môj brat naháňa dinosaury (r. Stefano Cipani) a film Fany a pes (r. Matthias Bruhn, Ralf Kukula), ktorý približuje revolučné udalosti roku 1989 pohľadom detskej hrdinky. V programe nechýba ani divadelné predstavenie či výtvarná a komiksová tvorivá dielňa.

V spolupráci so slovenskou streamovacou službou DAFilms.sk ponúknu 4 živly aj desať online hraných, dokumentárnych a animovaných filmov k téme festivalu. Kolekciu tvoria tituly o únikoch v rôznych významoch, či už ide o hranice fyzické (Holka Ferrari Dino režiséra Jana Němca, UntravelAny Nedeljković a Nikolu Majdaka ml., Posledný autobus Ivany Laučíkovej a Martina Snopeka), hranice predsudkov (Cesta von režiséra Petra Václava, Až do mesta Aš Ivety Grófovej), alebo hranice fantázie (Mars Benjamina Tučeka, 100 dní Viery Čákanyovej). Filmy programového špeciálu 4 živly – Exit budú na DAFilms.sk prístupné od 27. 7. do 9. 8.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.