Zlatú plamu z Cannes má Titán, za réžiu ocenili muzikál Annette

Čo majú spoločné séria brutálnych vrážd, otec, ktorý dúfa v návrat roky strateného syna, a vysoko odolný kov titán? Odpoveď dá víťazná snímka 74. ročníka festivalu v Cannes, ktorý sa výnimočne nekonal v máji, ale od 6. do 17. júla. Zlatú palmu získal film Titán francúzskej režisérky Julie Ducournau. Slovenská premiéra je naplánovaná na 21. októbra. Grand prix si rozdelili ex aequo filmy Ghahreman (Hrdina) iránskeho režiséra Asghara Farhadiho a Hytti nro 6 (Kupé č. 6) fínskeho režiséra Juha Kuosmanena. V prvom sa väzeň počas dvoch dní, na ktoré má priepustku, pokúša presvedčiť veriteľa, aby bol k nemu zhovievavejší, v druhom sa vo vlakovom kupé stretnú fínska študentka a ruský baník. Cenu za réžiu získal muzikál Annette v réžii Leosa Caraxa, ktorý je od júla v slovenských kinách. Najlepší scenár napísali podľa poroty vedenej americkým režisérom Spikom Leeom režisér Rjúsuke Hamaguči a scenárista Takamasa Óe. Ich snímkaDoraibu mai kâ (Drajv maj kár) je príbehom  divadelného režiséra, jeho novej šoférky a tajomstva jeho zosnulej ženy. Cenu poroty, opäť ex aequo, získali Memoria thajského režiséra Apichatponga Weerasethakula a Haʼberech (Ahedino koleno) izraelského filmára Nadava Lapida. Najlepšie herecké výkony videla porota spomedzi 24 snímok v hlavnej súťaži vo filme Joachima Triera Verdens veste menneske (Najhoršia osoba na svete), za ktorý ocenila herečku Renate Reinsve, a vo filme Nitram austrálskeho režiséra Justina Kurzela – zaň ocenila Caleba Landryho Jonesa, ktorý stvárňuje masového vraha. Zlatá palma za najlepší krátky film putovala do Hongkongu, režisérka Tang Yi ju získala s filmom  Tchien sia wu ja (Všetky vrany sveta). Zlatú kameru za najlepší debut v programe festivalu získala chorvátsko-americká režisérka Antoneta Alamat Kusijanović so snímkou Murina.

Na festivale sa v rámci rôznych platforiem predstavili aj viaceré slovenské snímky a tvorcovia. Pred svetovou premiérou na prestížnom Filmovom festivale Locarno prezentovala krátky animovaný film Milý tati režisérky Diany Cam Van Nguyen platforma Short Film Corner – Focus WiP. Cena HAF Goes to Cannes z marcového Hong Kong – Asia Film Financing Forum znamenala pre film Václava Kadrnku Správa o záchrane mŕtveho možnosť prezentácie na jednom z najprestížnejších filmových trhov v Cannes. Trhové projekcie mali na Marché du film slovenské minority Moja afganska rodina (pôvodný názov Moje slnko Maad) režisérky Michaely Pavlátovej a Myši patria do neba režisérskej dvojice Jan Bubeníček a Denisa Grimmová. V programe Producers on the move, ktorý predstavuje sľubné osobnosti filmovej produkcie, reprezentovala tento rok Slovensko Katarína Tomková. V rámci programu LʼAtelier sa zase predstavil pripravovaný česko-slovenský koprodukčný film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.