Zlatú plamu z Cannes má Titán, za réžiu ocenili muzikál Annette

Čo majú spoločné séria brutálnych vrážd, otec, ktorý dúfa v návrat roky strateného syna, a vysoko odolný kov titán? Odpoveď dá víťazná snímka 74. ročníka festivalu v Cannes, ktorý sa výnimočne nekonal v máji, ale od 6. do 17. júla. Zlatú palmu získal film Titán francúzskej režisérky Julie Ducournau. Slovenská premiéra je naplánovaná na 21. októbra. Grand prix si rozdelili ex aequo filmy Ghahreman (Hrdina) iránskeho režiséra Asghara Farhadiho a Hytti nro 6 (Kupé č. 6) fínskeho režiséra Juha Kuosmanena. V prvom sa väzeň počas dvoch dní, na ktoré má priepustku, pokúša presvedčiť veriteľa, aby bol k nemu zhovievavejší, v druhom sa vo vlakovom kupé stretnú fínska študentka a ruský baník. Cenu za réžiu získal muzikál Annette v réžii Leosa Caraxa, ktorý je od júla v slovenských kinách. Najlepší scenár napísali podľa poroty vedenej americkým režisérom Spikom Leeom režisér Rjúsuke Hamaguči a scenárista Takamasa Óe. Ich snímkaDoraibu mai kâ (Drajv maj kár) je príbehom  divadelného režiséra, jeho novej šoférky a tajomstva jeho zosnulej ženy. Cenu poroty, opäť ex aequo, získali Memoria thajského režiséra Apichatponga Weerasethakula a Haʼberech (Ahedino koleno) izraelského filmára Nadava Lapida. Najlepšie herecké výkony videla porota spomedzi 24 snímok v hlavnej súťaži vo filme Joachima Triera Verdens veste menneske (Najhoršia osoba na svete), za ktorý ocenila herečku Renate Reinsve, a vo filme Nitram austrálskeho režiséra Justina Kurzela – zaň ocenila Caleba Landryho Jonesa, ktorý stvárňuje masového vraha. Zlatá palma za najlepší krátky film putovala do Hongkongu, režisérka Tang Yi ju získala s filmom  Tchien sia wu ja (Všetky vrany sveta). Zlatú kameru za najlepší debut v programe festivalu získala chorvátsko-americká režisérka Antoneta Alamat Kusijanović so snímkou Murina.

Na festivale sa v rámci rôznych platforiem predstavili aj viaceré slovenské snímky a tvorcovia. Pred svetovou premiérou na prestížnom Filmovom festivale Locarno prezentovala krátky animovaný film Milý tati režisérky Diany Cam Van Nguyen platforma Short Film Corner – Focus WiP. Cena HAF Goes to Cannes z marcového Hong Kong – Asia Film Financing Forum znamenala pre film Václava Kadrnku Správa o záchrane mŕtveho možnosť prezentácie na jednom z najprestížnejších filmových trhov v Cannes. Trhové projekcie mali na Marché du film slovenské minority Moja afganska rodina (pôvodný názov Moje slnko Maad) režisérky Michaely Pavlátovej a Myši patria do neba režisérskej dvojice Jan Bubeníček a Denisa Grimmová. V programe Producers on the move, ktorý predstavuje sľubné osobnosti filmovej produkcie, reprezentovala tento rok Slovensko Katarína Tomková. V rámci programu LʼAtelier sa zase predstavil pripravovaný česko-slovenský koprodukčný film Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej.

mak

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Katarína Krnáčová

Katarína Krnáčová

Spomínate si na kreovanie legislatívy o Audiovizuálnom fonde? Ako prebiehalo?  Legislatíva, ktorá napokon v roku 2008 vyústila do prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde, sa postupne formovala vyše osemnásť rokov. Prvý návrh na zriadenie filmového fondu totiž predstavilo profesijné združenie filmárov ešte v roku 1990. Potom vznikol štátny fond kultúry Pro Slovakia a v roku 2002 NR SR schválila prvý zákon o Audiovizuálnom fonde. Ten však po zásahu prezidenta Schustera napokon skončil v parlamentnom archíve. Neskôr ministerstvo kultúry zriadilo grantový program AudioVízia, ktorý bol akýmsi štátnym predskokanom verejnoprávneho AVF. Pred časom som túto prehistóriu spracoval do štúdie pre časopis Kino-Ikon aj s odvolaniami na množstvo dokumentov, ktoré som si počas tých 18 rokov zbieral. V roku 2006 prišiel minister kultúry Marek Maďarič, ktorý dal filmárom zelenú na to, aby pripravili argumenty a podklady pre začlenenie návrhu na vznik AVF do programového vyhlásenia vlády. Mal som to šťastie byť pri tom spolu s Ivanom Králikom, Patrikom Paššom, Marianom Urbanom, Petrom Dubeckým aj s ďalšími priateľmi a kolegami, ktorí potom odborne pripomienkovali aj návrh zákona o AVF. Ten napokon 5. 11. 2008 v parlamente prešiel výraznou väčšinou naprieč politickým spektrom, keď za zákon hlasovalo 122 zo 126 prítomných poslancov. Fond bol na svete a zavŕšil sa tak proces odštátnenia slovenskej kinematografie, ktorý sa začal ešte v roku 1990. Bolo vtedy...

Festivaly, ocenenia, prestíž a predátori

Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže podnecovať aj nie práve etické podnikateľské praktiky. Trh s márnivosťou, obchod s „prestížou“ Obchodovanie s túžbou po viditeľnosti a úspechu sa týka prakticky všetkých oblastí verejného života. Na Slovensku začalo kvitnúť už pred viac ako dvoma desaťročiami. Zakaždým stálo na podobnom biznis modeli: obchodníci napríklad nabádali podnikateľov, aby za poplatok zverejňovali informácie o svojich firmách v komerčných registroch a zároveň sa stávali ich (jedinými) odberateľmi, alebo cielili na samoľúbosť verejne činných osôb, umelcov či vedcov, keď im núkali, opäť za poplatok, zaradenie hesla s ich menom napríklad do encyklopédie Who is who na Slovensku. Čo na tom, že encyklopédiu...

Objednávka, experiment, zábava

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.