Zmyslom Banskej Štiavnice sú 4 živly

Neuveriteľný 17. ročník filmového seminára 4 živly sa začiatkom augusta opäť uskutočnil v čarovnej Banskej Štiavnici. Tohtoročnou témou seminára boli Zmysly. Pre správneho filmového fanúšika a fajnšmekra by bol veľký hriech nevychutnať si Slané cukríky, Modrý zamat, 9 1⁄2 týždňa či Vôňu ženy za sprievodu cvrlikania lúčnych koníkov v amfiteátri s jedinečným výhľadom na mesto, nezažiť premietanie indického filmu Cudzí obed na futbalovom štadióne, nepozrieť si českú klasiku Milenky starého kriminálnika na Starom zámku, nevidieť u nás málo známe, no kvalitné snímky Oči bez tváre a noirovú Dámu v jazere, vynechať bizarnú Taxidermiu či výber Švankmajerových filmov alebo nezažiť exkluzívnu predpremiéru slovenskej snímky Koza za účasti jej tvorcov. Seminár 4 živly si poctivo vychováva aj detského diváka, ktorému je venovaná časť bohatého programu – projekcie animovaných filmov, dielničky animácie a prezentácie. Okrem tradičných premietaní sa 4 živly pravidelne venujú aj prednáškam filmárov. Tento rok na svojom master classe predstavil György Pálfi svoj titul Final cut, ktorý vystaval zo stoviek záberov iných filmov. O hudbe a zvukoch vo filme hovorili zvukový majster Dušan Kozák a hudobný skladateľ Marek Piaček. Vizuálne umenie predstavila svetelná dizajnérka Laura Murguía Sánchez počas výstavy Neviditeľná Štiavnica. Kto na 4 živloch nikdy nebol, nevie, že tam je noc rovnako dôležitá ako deň, pretože večerné koncerty a párty sú udalosťami, na ktoré sa tak ľahko nezabúda. Možno trochu lenivé, no krásne mesto dostalo od 5. do 9. augusta ten správny zmysel. (Hoci ktovie, či to tak vnímali aj poskytovatelia gastroslužieb, keďže vo väčšine z nich len bezradne pobehovali, prinajhoršom vás vyhnali z kaviarne „s vrúcnym“ privítaním: „Na kávu budete čakať 25 minút!“ Na to sme si však zvykli, je to také štiavnické… Alebo slovenské?) Organizátori 4 živlov však celú situáciu zachraňujú svojou vášňou pre filmy, umenie, ale i zábavu. A aj keby človek nemal počas seminára vidieť jediný film, tak pre atmosféru a ľudí sa tam vždy oplatí vrátiť!

Nina Šilanová ( filmová publicistka )

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.