Zomrel český režisér František Filip

Vo veku 90 rokov zomrel 9. 1. český televízny a filmový režisér František Filip. K réžii, ktorú študoval na FAMU, sa dostal cez divadlo. Ešte viac ako film ho však lákala televízna tvorba, ktorej sa začal venovať hneď po skončení školy, a stal sa jednou zo zakladajúcich osobností Československej televízie. Začínal bábkovým seriálom o Ferdovi Mravcovi a bol jedným z režisérov úspešného seriálu Tři chlapi v chalupě, po ktorom nasledovali ďalšie seriály Eliška a její rodF. L. VěkByl jednou jeden důmChalupářiZlá krev a Cirkus Humberto, ktorý vznikol v koprodukcii so západným Nemeckom. Spolupracoval na ňom so slovenským kameramanom Andrejom Barlom, ktorý sa o seriáli pre Film.sk vyjadril ako o filmovom diele distribuovanom prostredníctvom televízie. „Prípravy sa začali v máji roku 1986, 1. decembra sa začalo natáčať a posledný filmovací deň bol až 24. januára 1988. S výnimkou letnej dovolenky sa po celý ten čas prakticky vo všetky pracovné dni natáčalo. Režisér Filip bol zvyknutý snímať vždy dvoma kamerami, pri scénach s komparzom sa bežne používali tri, niekedy aj štyri. Jedinečnosť okamihu a rýchly priebeh deja si to priam vyžadovali. Natáčanie viacerými kamerami vyžaduje určitý systém osvetľovania, pre kameramana nie veľmi priaznivý,“ spomína Barla v dobovom rozhovore na seriál ako na jednu zo svojich najnáročnejších produkcií. Popri množstve televíznych projektov, z ktorých je ťažké vybrať len niekoľko, stihol Filip natočiť aj zopár filmov pre kiná, ako Hrdina má strachUtrpení mladého Boháčka a Odvážná slečna. Svoje skúsenosti neskôr odovzdával ďalej na FAMU ako pedagóg filmovej a televíznej réžie.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.