Vo veku 95 rokov zomrel literárny a divadelný vedec, filmológ, estetik, prekladateľ a pedagóg Július Pašteka. Bol autorom obsiahleho diela Estetické paralely umenia (1976), spoluautorom zborníka Teória dramatických umení (1979), ako aj autorom hesiel v Encyklopédii dramatických umení Slovenska (1989 – 1990). V roku 2005 mu vyšiel súbor filmologických štúdií Spätný pohľad bez kamery.
Keď František Mikloško v roku 2016 uvádzal Paštekovu knihu Takto som ich poznal, spočítal, že Pašteka napísal 24 pôvodných knižných diel, editorsky pripravil 72 diel a napísal takmer 900 príspevkov do zborníkov, kníh a časopisov z oblasti divadla, filmu, literárnej vedy, výtvarného a hudobného života a histórie.
Od prvej polovice 60. rokov až do odchodu do dôchodku pôsobil Pašteka v Slovenskej akadémii vied na pracovisku pre výskum divadla a filmu. „V sedemdesiatych rokoch prednášal aj na Vysokej škole múzických umení teóriu divadla a filmu i teóriu kultúry. Jeho kniha Estetické paralely umenia(1976), jedna z najvýznamnejších monografií slovenskej teatrológie, bola podrobená marxistickej kritike a bola zastavená jej distribúcia, zároveň prestal učiť na VŠMU. Jeho ďalší vedecký postup nebol možný,“ napísal po Paštekovej smrti Miloš Mistrík s tým, že autor, ktorý bol aj znalcom kresťanského umenia a literatúry, mohol byť rehabilitovaný až po zmene režimu.
Po roku 1990 získal Pašteka viacero ocenení. Pápež Ján Pavol II. mu v roku 1999 udelil Veľký kríž rytierskeho rádu sv. Gregora Veľkého a prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v roku 2004 Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy.
red