Vo veku nedožitých 87 rokov zomrel 21. januára Vladimír Dubecký. Dlhoročný pracovník Slovenskej televízie, ktorý externe pôsobil aj ako pedagóg v odbore televízna produkcia na VŠMU v Bratislave, sa ako organizátor študijných projekcií zaslúžil o to, že aj v časoch normalizácie sa milovníci filmu dostali ku kvalitným dielam svetovej kinematografie. S organizovaním týchto projekcií začal na pôde televízie v roku 1967, uvádzali sa dlhometrážne filmy významných režisérov, oscarové tituly či snímky ocenené v Cannes, Benátkach a Berlíne, ale aj trezorované diela domácich tvorcov. K celovečerným filmom neskôr pribudli aj krátke snímky českých a slovenských režisérov, mnohé z nich sa pritom nemohli oficiálne prezentovať. S postupom času projekcie prerástli rámec televízie a konali sa v rôznych bratislavských kinách až do roku 2003. „Tie projekcie boli jedinečné, mali príchuť niečoho utajeného a zároveň zakázaného. Bolo skoro až vecou prestíže dozvedieť sa čas, miesto a preniknúť tam. Vytvárali možnosť vidieť úžasné filmy, ktoré sa za socializmu nikdy verejne neuvádzali a každému z nás pomáhali pochopiť kontext vtedajšej svetovej nekomunistickej kinematografie,“ povedal pre Film.sk filmový teoretik Martin Ciel pri príležitosti 80. narodenín Vladimíra Dubeckého, ktorému v roku 2009 udelila Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Krištáľové srdce vďaky za morálny postoj a zásluhy v prospech pracovníkov divadla, televízie a filmu.
sim