Záber z filmu Furiosa: Mad Max Sága.

Furiosa: Mad Max sága

Od šialenstva k anarchii

Juraj Malíček

Furiosa: Mad Max sága je poctivé komerčné kino, dynamické dobrodružstvo s presahom, alebo aj bez presahu – pre aký spôsob pozerania sa divák rozhodne, taký kus dostane. Žiaľ, jej komerčný neúspech naznačuje, že divákom už nevyhovuje ani takáto minimálna možnosť voľby, čo nie je dobrá správa.

Film je prequelom, teda predpokračovaním deväť rokov starej snímky Mad Max: Zbesilá cesta, ktorá v čase svojho uvedenia nadchla aj kritikov, aj divákov a v podstate ju už dnes môžeme považovať za modernú žánrovú klasiku. Ponúkla totiž čosi viac, ako vynikajúce, remeselne precízne nakrútené akčné sekvencie a dej, ktorý len sotva môžeme nazvať príbehom, ponúkla extrémne dobre premyslený fikčný svet v pozadí. Mizanscénu, ktorá celá hrá a celá je dôležitá, lebo naznačuje, že to nie je len tak, že by sa čudesní ľudia v postapo budúcnosti naháňali po vyprahnutej krajine a robili si fakt nepekné veci, ale že to má backround, skoro až ideovú a ideologickú základňu a priamo náboženský rozmer. Kult V8, spájajúci automobilový technofetišizmus a severskú mytologickú predstavu o Valhale, ako mieste, kvôli ktorému sa oplatí umrieť hrdinskou smrťou bojovníka. Časť divákov si to možno neuvedomovala, a neuvedomuje dodnes, ale Mad Max: Zbesilá cesta je taký vynikajúci film hlavne kvôli tomuto svojmu rozmeru – dáva totiž celej tej až absurdne dramatickej akcii zmysel.

Ak má Furiosa: Mad Max sága nejaký problém, a netvrdím, že ho má, tak ten, že jednoducho ide o snímku, ktorá vôbec nemusela vzniknúť. To, že vznikla, je komerčný záujem a Georgeovi Millerovi patrí za to vďaka, pretože práve takto  je to dobrý film, ktorý sa mi páčil, aj ma svojím spôsobom nadchol, ale zároveň ide o snímku, ktorej existencia a zmysel sú absolútne a fundamentálne podmienené tým prvým filmom. Ukazuje nám totiž, čo sme v ňom nevideli. Nielen príbeh, ktorý sa odohral, ale aj viac kontextov, ktoré definujú ten fikčný svet a s ním presah niekam k metafikcii o religionizite ako zásadnému civilizačnému predpokladu. Bez viery niet zmyslu. Preto sa vrátila väčšina vedľajších postáv, svojím spôsobom epizodických figúrok, ktoré však v prvom filme čosi reprezentovali, čosi, čo sa nemuselo javiť podstatným, ale bolo to dôležité práve kvôli funkčnosti fikčného sveta, a tak nám toho teraz, vo Furiose, ukázali viac.

Týka sa to samozrejme predovšetkým hlavnej postavy, prostredníctvom ktorej sa zoznamujeme so svetom, čo už poznáme z Mad Maxa, ale je to iný svet, Furiosa si už nepamätá inú civilizáciu, ako tú, čo sa ocitla v troskách. Dievča, ktoré nevinnosť vymení za prežite a stane sa hrdinkou. V komiksoch sa to zvykne volať origin story a je to určené primárne tým fanúšikom, ktorí chcú vedieť ako to bolo s ich obľúbenými superhrdinami ešte pred tým, ako sa nimi stali a prehlbuje to zážitok, ale neredefinuje ho, čo je presne prípad Furiosy. Viac sa v nej reční, hoci hlavná hrdinka je zväčša mĺkva, viac sa mudruje a viac ukazuje. Akcie je však menej, pričom je v štruktúre snímky rozmiestnená tak, aby k finálnemu vyvrcholeniu nedošlo v záverečnom rozuzlení, ale približne v polovici snímky. Divákovi tak vlastne ani nedôjde, že už sa díva na tú veľkú akčnú záverečnú sekvenciu – klimax, ktorým by sa to za normálnych okolností malo uzatvárať, čo sa tu, samozrejme, nestane, lebo ten vrchol sme už videli a je to práve Mad Max: Zbesilá cesta.

A zase sme pri tom, Furiosa, sama osebe, nemá iný zmysel, ako ešte viac prehĺbiť, ešte viac skomplexniť, ešte viac vypointovať ten druhý film, či v jej prípade ten prvý, čo už sme videli a jeho svet, prostredie a okolnosti, nielen on sám ako dej a príbeh, nás nadchol natoľko, že sme vďační za možnosť sa doň vrátiť a ešte sa tam trocha pomotať. O dvojkách a pokračovaniach sa všeobecne zvykne tvrdiť, že sa riadia princípom viac, väčšie, opulentnejšie, a platí to aj o Furiose, akurát tu to viac, väčšie, opulentnejšie, nie je sústredné na dej a teda na akciu, ale na príbeh a teda na rozprávanie. Že majoritný divák to nevzal, je jeho problém.

 

FURIOSA: MAD MAX SÁGA
Furiosa: Mad Max saga, Austrália, USA, 2024
RÉŽIA: George Miller ● SCENÁR: George Miller, Nick Lathouris ● KAMERA: Simon Duggan ●  STRIH: Margaret Sixel, Eliot Knapman ● HUDBA: Tom Holkenborg ● HRAJÚ: Anya Taylor-Joy, Chris Hemsworth, Tom Burke, Lachy Hulme, Alyla Browne, George Shevtsov, Nathan Jones, Josh Helman, Angus Sampson
MINUTÁŽ: 148 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 23. 5. 2024

Hodnotenie: 90%

FOTO: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.