Záber z filmu Furiosa: Mad Max Sága.

Furiosa: Mad Max sága

Od šialenstva k anarchii

Juraj Malíček, teoretik popklultúry

Furiosa: Mad Max sága je poctivé komerčné kino, dynamické dobrodružstvo s presahom, alebo aj bez presahu – pre aký spôsob pozerania sa divák rozhodne, taký kus dostane. Žiaľ, jej komerčný neúspech naznačuje, že divákom už nevyhovuje ani takáto minimálna možnosť voľby, čo nie je dobrá správa.

Film je prequelom, teda predpokračovaním deväť rokov starej snímky Mad Max: Zbesilá cesta, ktorá v čase svojho uvedenia nadchla aj kritikov, aj divákov a v podstate ju už dnes môžeme považovať za modernú žánrovú klasiku. Ponúkla totiž čosi viac, ako vynikajúce, remeselne precízne nakrútené akčné sekvencie a dej, ktorý len sotva môžeme nazvať príbehom, ponúkla extrémne dobre premyslený fikčný svet v pozadí. Mizanscénu, ktorá celá hrá a celá je dôležitá, lebo naznačuje, že to nie je len tak, že by sa čudesní ľudia v postapo budúcnosti naháňali po vyprahnutej krajine a robili si fakt nepekné veci, ale že to má backround, skoro až ideovú a ideologickú základňu a priamo náboženský rozmer. Kult V8, spájajúci automobilový technofetišizmus a severskú mytologickú predstavu o Valhale, ako mieste, kvôli ktorému sa oplatí umrieť hrdinskou smrťou bojovníka. Časť divákov si to možno neuvedomovala, a neuvedomuje dodnes, ale Mad Max: Zbesilá cesta je taký vynikajúci film hlavne kvôli tomuto svojmu rozmeru – dáva totiž celej tej až absurdne dramatickej akcii zmysel.

Ak má Furiosa: Mad Max sága nejaký problém, a netvrdím, že ho má, tak ten, že jednoducho ide o snímku, ktorá vôbec nemusela vzniknúť. To, že vznikla, je komerčný záujem a Georgeovi Millerovi patrí za to vďaka, pretože práve takto  je to dobrý film, ktorý sa mi páčil, aj ma svojím spôsobom nadchol, ale zároveň ide o snímku, ktorej existencia a zmysel sú absolútne a fundamentálne podmienené tým prvým filmom. Ukazuje nám totiž, čo sme v ňom nevideli. Nielen príbeh, ktorý sa odohral, ale aj viac kontextov, ktoré definujú ten fikčný svet a s ním presah niekam k metafikcii o religionizite ako zásadnému civilizačnému predpokladu. Bez viery niet zmyslu. Preto sa vrátila väčšina vedľajších postáv, svojím spôsobom epizodických figúrok, ktoré však v prvom filme čosi reprezentovali, čosi, čo sa nemuselo javiť podstatným, ale bolo to dôležité práve kvôli funkčnosti fikčného sveta, a tak nám toho teraz, vo Furiose, ukázali viac.

Týka sa to samozrejme predovšetkým hlavnej postavy, prostredníctvom ktorej sa zoznamujeme so svetom, čo už poznáme z Mad Maxa, ale je to iný svet, Furiosa si už nepamätá inú civilizáciu, ako tú, čo sa ocitla v troskách. Dievča, ktoré nevinnosť vymení za prežite a stane sa hrdinkou. V komiksoch sa to zvykne volať origin story a je to určené primárne tým fanúšikom, ktorí chcú vedieť ako to bolo s ich obľúbenými superhrdinami ešte pred tým, ako sa nimi stali a prehlbuje to zážitok, ale neredefinuje ho, čo je presne prípad Furiosy. Viac sa v nej reční, hoci hlavná hrdinka je zväčša mĺkva, viac sa mudruje a viac ukazuje. Akcie je však menej, pričom je v štruktúre snímky rozmiestnená tak, aby k finálnemu vyvrcholeniu nedošlo v záverečnom rozuzlení, ale približne v polovici snímky. Divákovi tak vlastne ani nedôjde, že už sa díva na tú veľkú akčnú záverečnú sekvenciu – klimax, ktorým by sa to za normálnych okolností malo uzatvárať, čo sa tu, samozrejme, nestane, lebo ten vrchol sme už videli a je to práve Mad Max: Zbesilá cesta.

A zase sme pri tom, Furiosa, sama osebe, nemá iný zmysel, ako ešte viac prehĺbiť, ešte viac skomplexniť, ešte viac vypointovať ten druhý film, či v jej prípade ten prvý, čo už sme videli a jeho svet, prostredie a okolnosti, nielen on sám ako dej a príbeh, nás nadchol natoľko, že sme vďační za možnosť sa doň vrátiť a ešte sa tam trocha pomotať. O dvojkách a pokračovaniach sa všeobecne zvykne tvrdiť, že sa riadia princípom viac, väčšie, opulentnejšie, a platí to aj o Furiose, akurát tu to viac, väčšie, opulentnejšie, nie je sústredné na dej a teda na akciu, ale na príbeh a teda na rozprávanie. Že majoritný divák to nevzal, je jeho problém.

 

FURIOSA: MAD MAX SÁGA
Furiosa: Mad Max saga, Austrália / USA, 2024
RÉŽIA: George Miller ● SCENÁR: George Miller, Nick Lathouris ● KAMERA: Simon Duggan ●  STRIH: Margaret Sixel, Eliot Knapman ● HUDBA: Tom Holkenborg ● HRAJÚ: Anya Taylor-Joy, Chris Hemsworth, Tom Burke, Lachy Hulme, Alyla Browne, George Shevtsov, Nathan Jones, Josh Helman, Angus Sampson
MINUTÁŽ 148 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 23. 5. 2024

Hodnotenie: 90%

FOTO: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.