záber z filmu Mord Zdroj: Cinemart.sk

recenzia Mord

Až príliš láskavý pohľad domov

Martina Červenková

Mord, celovečerný debut režiséra Adama Martinca, je citlivým pohľadom na osobné drámy jednej rodiny a pod zavádzajúcim heslom „komedie jako prase“ mieša tragikomickosť s kritikou stereotypu a štipkou nostalgie.

Je hmlistý jesenný deň a na Osoblažsku sa schyľuje k udalosti roka – zabíjačke. Po zablatenej dedinskej ceste pomedzi malebné domčeky prichádza auto s pražskou ešpézetkou Znie chorálová hudba. Opodiaľ v maštali zatiaľ deti, napriek zákazu, kŕmia prasiatko jablkami. Detská spomienka, nad ktorou visí mračno blížiaceho sa konca…

Postupne sa schádza celá rodina. Ženské osadenstvo v kuchyni krája nekonečné kilá cibule a rozoberá svojich chlapov, zatiaľ čo tí vonku mudrujú pri treťom poldeci a podobne, samozrejme o čosi nadradenejšie, rozoberajú ženy. Vyťahujú sa staré krivdy a hlavne zaručené rady do života a manželstva. Vo vzduchu cítiť dym a prichádzajúcu zimu. Mord sa môže začať.

Režisér a autor scenára Adam Martinec je pomerne čerstvým absolventom pražskej FAMU a pozornosť kritiky si získal už úspešným študentským krátkym filmom Cukr a sůl. Tému „chlapáctva“ a maskulínnych stereotypov, ale aj uzavretosti a strachu zo samoty tentoraz prenáša do celovečerného formátu, ktorý mu umožňuje hlbšie rozvíjať jednotlivé postavy a ich dramatické oblúky. Otázka znie, do akej miery tento potenciál využíva.

Na ploche necelých deväťdesiatich minút sa rozvíja naozaj široká škála vzťahových konfliktov. Osobné línie členov rodiny a jej okolia do seba narážajú a rôzne sa prepletajú, ich strety sú občas vyslovene komické, inokedy napäté a značiace hlbšie trhliny. Rozpadávajúce sa manželstvo dcéry Lucie spojené s nezhodami nad výchovou osemročného syna je linka, ktorej film venuje pomerne dosť pozornosti, napriek tomu však neprekročí frázovitosť. V strede celého kolotoča stojí otec rodiny a vdovec Karel. Pri jeho postave azda najviac cítiť pozornosť venovanú pozadiu charakterua jeho vyrovnávanie sa s traumou zo smrti manželky (ktorá ostáva v náznakoch) a vlastnou osamelosťou má v priebehu deja citeľný vývoj.

To, čo som osobne na filme najviac ocenila, je nepopierateľná citlivosť, s akou autor pristupuje k námetu, ale aj výtvarnému spracovaniu. Martinec je sám rodákom z Osoblažska a film chápem okrem iného ako osobné vyznanie lásky k vidieckemu prostrediu a detstvu prežitému na dedine. Zabudnutý kraj, kam slovné spojenie „toxická maskulinita“ ešte nedorazilo, je síce útočiskom pre stereotypy, na druhej strane je aj miestom potenciálneho očistenia a nadýchnutia. Podobná úcta sa odráža aj v práci s postavami, či už je to v láskavosti pohľadu na ich nedostatky, alebo samotnej režijnej práci s hercami a nehercami. Ansámbel tvorí zmes profesionálnych hercov, rodinných známych a obyvateľov Osoblažska, ktorí prešli castingom, a v úlohe Karla vystupuje režisérov vlastný otec. Tento druh „rodinkárstva“ môže filmu (aj) pristať a budem rada veriť, že feel-good atmosféra citeľná z filmu bola aj počas natáčania. Zatiaľ čo neherci určite do filmu priniesli autentickosť a kolorit, domnievam sa, že presnejšie či premyslenejšie herectvo mohlo v istých kľúčových momentoch dodať výraz či nuansu, ktorá chýbala.

Mord je film, ktorý si plne zaslúži označenie „pekný“, a pritom sa mu darí neskĺzavať do pátosu. Rodinná vzájomnosť, ktorá nakoniec pretrvá aj napriek menším či väčším roztržkám, je vyvažovaná dávkami českej frašky. Vizuálne spracovanie je nielen Československej novej vlne, ale svedčí aj o úprimnom záujme o prostredie a jeho zdokumentovanie.

To, čo mi však nedovolilo sa s filmom naplno zžiť, je jeho nevyhranenosť. Má potenciál vydať sa viacerými smermi, vždy však ostáva niekde na polceste. Mordu chýba cielený ostrovtip a možno občasná krutosť, aby bol naozaj kritický k stereotypom, ktoré zobrazuje. Navyše, snaha o ponor do psychológie a vzťahov vyznieva trochu bezcieľne a napriek svojmu jemnocitu ostáva tesne pod povrchom.

O filme Mord si prečítajte aj v rubrike Nové slovenské filmy.

Mord
Česko / Slovensko, 2024
RÉŽIA Adam Martinec ●SCENÁR Adam Martinec ●KAMERA David Hofmann ●STRIH Matěj Sláma ●HUDBA Jonatán Pastirčák
HRAJÚ: Karel Martinec, Miloslav Čížek, Pavlína Balner, Miloslav Čížek, Aleš Bílík, Albert Čuba, Karin Bílíková a ďalší.

MINUTÁŽ 84 minút
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 8. 8. 2024

Hodnotenie: 80%

Foto: Záber z filmu Mord Zdroj: Cinemart.sk

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Mimi

VOD: Mimi

(r. Mira Fornay, 2023) – dostupné na DAFilms.sk Na „tom druhom“ brehu Dunaja, náprotivku betónovej chamtivosti nových developmentov, existuje čarovné miesto stretu výnimočných ekosystémov, symbiózy zvyškov záhradkárskych kolónií, hmyzu, drevín, vtáctva, ponevierania sa, športu... To všetko v oáze chladu a tieňa, ktorá je dokonalým protipólom rozpáleného mesta, neustále sa ťahajúceho do výšky. „Hoci sa centrum mesta nachádza v tesnej blízkosti, (...) Lido si zachovalo svoj nízkoprahový a nekomerčný charakter. Jeho súčasťou sú okrem voľnočasových aktivít aj aktivity sivej ekonomiky, možno tu natrafiť na piknikujúce rodiny, popíjajúce hlúčiky dospievajúcich, kšefty prebiehajúce skrz stiahnuté okienka odstavených audi, sex alebo sexbiznis v kríkoch okolo rieky, odpadky a improvizované obydlia. Lido je jedným z posledných miest, kde možno len tak tráviť čas bez nutnosti legitimizovať svoju prítomnosť konzumom,“ píše Ivana Rumanová v knihe Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra, ktorú prednedávnom vydal tranzit.sk. Režisérka Mira Fornay vo svojom autorskom príbehu Mimi vytvára presne takýto priestor koexistencie rôznorodých ľudí s nádychom magického realizmu – nemecký vojak, staršia pani opisujúca svoj (dnes už zbúraný) domček v lese, Danica zbierajúca plyšové hračky, pán s člnom, „milenci“ sediaci na strome, opekajúci hippies... Hlavná postava, dievčatko Romy, ich všetkých stretne počas svojho pátrania, keď sa vyberie do lesov hľadať stratenú andulku, a to pomocou andulky...
6/2024

Slnko v sieti

„Ked tu nebude to Slnko v síci, tak sme v rici“ Je 26. apríl, pol deviatej večer. „Slúžka“ Dana Droppová vezie na vozíku „invalida“ Gregora Hološku – obaja sú v slávnostnom večernom odeve – po chodbách budovy Slovenského rozhlasu, aby sa dostali do sály, kde sa koná ceremoniál odovzdávania národných filmových cien Slnko v sieti. Rozprávajú sa a Hološka vysloví vetu, ktorá nám (trochu podvratne) poslúžila ako titul tohto článku. Tri šťastné trinástky Slávnostný večer sa konal pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej (prítomnej na ceremoniáli) a primátora Bratislavy Matúša Valla, moderoval ho Bruno Ciberej. Pripomenul, že prvý raz sa Slnko v sieti udeľovalo v roku 2004, a keďže spočiatku bol interval dvojročný, máme tu aktuálne 13. ročník tohto podujatia. Súťažilo v ňom v 18 kategóriách 34 diel, najviac nominácií – po 13 – mali filmy Invalid Jonáša Karáska a Slúžka Mariany Čengel Solčanskej. Ako prvé sa odovzdávali ocenenia za herecké výkony vo vedľajšej úlohe. V mužskej kategórii ho získal Zdeněk Godla za postavu Gaba v čiernej komédii Invalid, v ženskej Éva Bandor za postavu Márie v dráme Moc (r. Mátyás Prikler). Herečka v nej stvárnila matku, ktorej zastrelia syna – ide o nešťastnú náhodu, ale s politickým pozadím –, a tak cenu symbolicky venuje matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Slnko v sieti za scenár získal Miro Šifra za film Úsvit (r. Matěj Chlupáček). Najlepším architektom – scénografom sa stal Tomáš...
Zobraziť všetky články
This site is registered on wpml.org as a development site.