Bez ohľadu na to, či filmové festivaly definujeme ako „filmové laboratóriá“, kde sa objavujú a pomenúvajú nové trendy, témy i štýly v audiovizuálnom umení, alebo ich, naopak, s ich systémom oceňovania vnímame ako indexy moci vytvárajúcej kultúrne hodnoty a ovládajúcej divácky vkus, i bez ohľadu na to, či sme voči ich možnému elitárstvu kritické alebo naopak tolerantné, vnímame, že vo filmárskom prostredí panuje všeobecný konsenzus: účasť a úspech na filmových festivaloch – ako na oslave toho najlepšieho, resp. najzaujímavejšieho, čo v nedávnom čase v kinematografii vzniklo – je logickým a aj vytúženým vyústením niekoľkoročného tvorivého a produkčného úsilia. Predovšetkým tvorcovia nezávislých filmov, a zvlášť tých, ktoré nedosahujú celovečernú minutáž, totiž nemajú veľa iných možností, ako získať uznanie a dostať svoje diela k širšiemu publiku, než práve filmové festivaly. Úspech na prestížnych filmových podujatiach môže byť pre ďalšiu tvorbu zásadný aj pre tých a tie, čo tvoria autorské celovečerné filmy, ale na malom domácom trhu, akým je napríklad slovenský, nedokážu osloviť dostatočne širokú divácku verejnosť. Filmové ocenenia im neraz pomáhajú získať nielen prestíž a kredit vo filmárskej obci, ale aj koprodukčných partnerov či finančnú podporu na ďalšiu tvorbu. Lenže to, že po cenách a účasti na festivaloch, je neutíchajúci dopyt, môže...

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Poľnohospodársky film Miliardy kvapiek života, ktorý v normalizačných časoch nakrútil Milan Černák, je formálnym vrcholom objednávkového „žánru“. V prvej polovici 70. rokov minulého storočia vzniklo napriek normalizácii viacero pozoruhodných krátkych filmov. Sú medzi nimi aj širokouhlé farebné snímky nakrútené na štátnu objednávku. Po viacerých „prešľapoch“ z konca 60. rokov – čím myslím až príliš slobodný prístup k spracúvanej látke – mohol režisér Milan Černák, podobne ako viacerí iní tvorcovia, ktorých bolo treba „upratať“, nakrúcať len určitý typ filmov. Takto v roku 1974 vytvoril aj krátky film o zvyšovaní úrody prostredníctvom zavlažovania – Miliardy kvapiek života.  „Nikdy som nerobil poľnohospodárske filmy, ale prišlo obdobie, keď som ,za odmenu‘ dostával robiť filmy len o odpade, poľnohospodárstve a podobne (...) Takže som si povedal, že keď už mám robiť film o poľnohospodárstve, nech je taký, aký ešte nebol!“ povedal Milan Černák v rozhovore pre Film.sk v roku 2022. A skutočne, z vizuálneho hľadiska vytvoril v spolupráci s kameramanom Vladimírom Hollošom a s hlavným technológom kolibských filmových laboratórií Róbertom Hardonyim nevšedné dielko.  Filmový obraz sa v Miliardách kvapiek života podchvíľou rozdeľuje na dve, tri, ba až na deväť geometricky rovnakých častí, v ktorých sa zjavujú, ožívajú, chvejú...

Na prelome júna a júla sa v Banskej Bystrici uskutoční Prehliadka panoramatických filmov. Banskobystrický amfiteáter je na Slovensku jediným miestom, kde sa dá verejne premietnuť 70 mm filmová kópia. V poradí už ôsmy ročník festivalu sa koná na dvoch miestach v Banskej Bystrici – v Letnom kine v amfiteátri a vo Filmovom klube v Múzeu SNP. Večerné 70 mm projekcie sú naplánované v exteriéri na veľkom plátne Letného kina a od piatka 30. 6. do nedele 2. 7. tu diváci postupne uvidia Blade Runnera (r. Ridley Scott), Batmana (r. Tim Burton) a Nepodplatiteľných (r. Brian De Palma). Z 35 mm/16 mm filmových kópií uvedú v sobotu a nedeľu v interiéri filmového klubu lorem ipsum vrjkjkv Duel (r. Steven Spielberg, 1971), Kdyby tisíc klarinetů (Ján Roháč & Vladimír Svitáček, 1964) aj s anglickými titulkami, Tančiareň (r. Ettore Scola, 1983), MacKennovo zlato (r. J. Lee Thompson, 1969), Kladivo na čarodějnice (r. Otakar Vávra, 1969) a snímku Tiger a drak (r. Ang Lee, 2000). bar, red

Cinematiku sa darilo V Piešťanoch sa v dňoch 13. až 18. septembra konal 11. MFF Cinematik. V súťaži európskych filmov sa nachádzalo desať titulov, z toho len tri už boli aj v slovenskej kinodistribúcii. Napokon však zvíťazil práve jeden z nich – Saulov syn (r. László Nemes). V súťaži slovenských dokumentov získal cenu 5 October Martina Kollara. Pre úplnosť, ďalšie dva distribučné tituly zo súťaže Meeting Point Europe boli Rodinný film (r. O. Omerzu) a Izba (r. L. Abrahamson). A čoskoro sa do slovenských kín dostanú súťažné snímky Toni Erdmann (r. M. Ade) a Oheň na mori (r. G. Rosi), ktoré si zaslúžia pozornosť. Sú síce v mnohom odlišné, ale obe majú závažnú tému. V prvej z nich sledujeme snahu o prepojenie dvoch osamelých ľudí, keď sa otec usiluje zreštaurovať zanedbaný vzťah so svojou dcérou. Druhá – dokumentárna – zachytáva nevzrušivú každodennosť školáka a jeho rodiny z ostrova Lampedusa, kým v okolitých vodách sa na lodiach tlačia utečenci smerujúci do Európy. Režisér ukazuje tie dva svety z tesného susedstva striedavo ako viac-menej samostatné zóny bez priamej konfrontácie, vytvára však medzi nimi významové prepojenia. Hrdina filmu Toni Erdmann sa naproti tomu pokúsi o bezprostredný kontakt a zblíženie s cudzími svetmi, čo...

Deň po v Žiline. Apokalypsa s optimizmom aj humorom Bábkové, kreslené, digitálne animované alebo rozpohybované cez stop motion. Farebné aj čiernobiele, na vážne témy, abstraktné aj bláznivé výstrely. Po roku sa konal ďalší ročník žilinskej Fest Anče, ktorý opäť ukázal nekonečné možnosti animovaného filmu.  Začínajúca sa druhá vlna pandémie v čase, keď svet ledva lapil dych po tej prvej. Plánovanie v čase, keď zajtra môže byť všetko naopak. Strach z neznámeho na jednej strane, na druhej túžba tento strach prekonávať. Pred rokom by to znelo ako anotácia sci-fi filmu, dnes v ňom hráme všetci. Trinásty ročník Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča (27. – 30. 8. 2020) sa odohral v krátkom výdychu, ktorý sme si mohli v lete dopriať. O návrate do normálu sa však hovoriť nedá. Organizátori nastavili festival na bezpečnú rýchlosť, čo znamenalo preriedené sedenie v sálach, povinnosť nosiť rúško v interiéroch, povinnú dezinfekciu rúk či menej zahraničných hostí a návštevníkov. Mierne obmedzujúce opatrenia však neubrali zážitky z plátna. Pre festivaly je to dobrá správa – dá sa to, aj keď do istej miery oklieštene. V Žiline dokonca nová situácia „zahrala“ do témy festivalu – Deň po. Na akýsi apokalyptický koniec to však vôbec nevyzeralo. Sály boli zaplnené, na...

Slnko v sieti – efektnosť verzus autenticita Z rekordných šestnástich nominácií na národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2022 premenili Piargy režiséra Iva Trajkova a producentov Silvie a Erika Panákovcov na ceny jedenásť. Dvanásty ročník udeľovania cien Slovenskej filmovej a televíznej akadémie sa konal vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu a v priamom prenose ho vysielala RTVS. „Dvanásteho októbra minulý rok sa pre mňa zmenilo vnímanie spoločnosti. A vlastne sa ukázalo, ako je naša spoločnosť na tom úboho. Kvôli tomu, že je niekto iný, nikto nemá právo siahnuť mu na jeho život. To, že nevieme pracovať a fungovať s inakosťou, nemá znamenať, že by tá inakosť mala byť odsudzovaná. Preto vás chcem všetkých poprosiť, 30. septembra, nedovoľme, aby tejto krajine vládli ľudia, ktorí sejú nenávisť, ktorí sejú hlúposť, dezinformácie, ktorí sú za korupčnými aférami, a aj keď zostane málo, vyberajte tých, ktorí túto krajinu povedú k tomu lepšiemu, aby sa 30. septembra nestalo to, že sa zobudíme a budeme ľutovať, že tu žijeme, ale aby sme sa zobudili a boli sme znovuzrodení,“ povedal pri preberaní historicky prvej ceny v kategórii najlepší televízny film/miniséria/seriál režisér Peter Bebjak. Televízny film RTVS Jozef Mak produkovali Roman Genský, Peter Bebjak a Rasťo Šesták. Podobných priamych apelov počas večera veľa nezaznelo. Patrik Pašš vyslovil prianie, aby sme všetci žili...